Tvorba
Komunita

Články

Okt
20

BABIČKA VYPILA POLONIUM

Nick / 20. Október 2014 / Báseň

 

 

BABIČKA VYPILA POLONIUM


Když jsem vešel do dveří
babička se kolíbala
na židli své
u kamen
Cukovitý úsměv měla
a mykala
ramenem


Synku, běda
dopřej sluchu
konečně -
a bude ti v žití
báječně
Rodina je základ
státu
tak přestaň věčně
cumlat mátu
vždyť křeč
mám v uchu
neslyším už ani
mouchu
co mě ďobá
temenem
Vypila jsem polonium
brzo budu bez ducha
Poslední má slůvka
vyslyš
než mě vezme
záducha


Ale, bábi -


Domluvit mě
nenechala
prstem třesným
zakvedlala
a na stůl v kuchni
ukázala
Pohleď, synku
na tu flašku
Tu mně dones
pošťák
Vím, že je to
rošťák -
a tak jsem se napila
nehledíc
na o něm drby
A nynčko mě už
klátí mdloby


Pohlédl jsem
na tu láhev
a zasmál se šmahem:
Ale, babi
vezmi  brýle
ten chlast
je vzdálen míle
Tady píšou petroleum -
nebo možná
pandemium -
že by snad plutonium?


Ach, synku, synku!




 

 
14
1
0

Ebola a ja

Jana Gáliková     / 20. Október 2014 / Miniatúra

Nebola som tam,
kde bola Ebola.
Bola som tam,
kde Ebola nebola.

         TEDA

Ebola nebola tam,
kde som bola ja.
Ebola bola tam,
kde som ja nebola.
 
50
1
3
Okt
19

jesená láska - láska z aleje

stach78 / 19. Október 2014 / Cvičný článok / Pre zadanie  Cvičenie Jeseň
Len tak sa kráčal jesennou  alejou stromov. Bola mladá noc. Chlad ešte nenabral na sile . On sa túlal spomínal . Vôkol neho sa vznášala vôňa a šum čerstvo napadnutého lístia. Všetko mu to pripomínalo ju. Pred rokom na obed sa stretli  v tejto aleji. Ona sa snažila z ťažkou aktovkou dostať do autobusa a ono jej pomohol. Ani nevedel prečo.  Odmenila ho krásnym úsmevom a ďakujem ktoré pre ten úsmev ani nevnímal. Potom sa stretali deň čo deň ona prváčka a on druhák. Domáci ukazoval jej tajomstvá mesta.  Táto aleja bola pre nich stále čarovná v zime s kopami snehu kde sa len  tak pre radosť guľovali. Na jar z množstvom krásnych a voňavých kvetou.
Túto jeseň ju však čakal márne a tak sa tešil ako znova sa pozhovárajú neprišla. Až od jej spolužiačok sa dozvedel že jej rodičia jej nemohli platiť štúdium a ubytovanie. Tak svet prichádza o vzdelaných ľudí a veľké mladícke lásky. Čo mohli zmeniť a obohatiť svet.
 
30
2
3

Vysávač značky Smietkohlt

Pavol z východu kraj / 19. Október 2014 / Rôzne / Zo súťaže  Súťaž: Tvorba pre deti 2
Milé deti, už ste niekedy vysávali byt? Verím, že áno. Najmä každú sobotu, lebo sobota je už dlhé roky vyhradená pre celkovú bytovú a domovú očistu. A vysávač tam nesmie nikdy chýbať. Je super pomocníkom v mnohých domácnostiach. Stačí zapnúť jeden gombík a môže sa začať s odstraňovaním kadejakého smetia na našich kobercoch. Avšak aj pri vysávaní platia určité pravidlá. Napríklad nevysávať všetko, čo nám príde pred oči. Aj tu je nutné rozlišovať, aby sme potom nemuseli smútiť za niektorými vecami, ktoré do vysávača jednoducho nepatria. Aby sa naši rodinní príslušníci nemuseli hrabať vo vysávači, hľadajúc svoje stratené šperky, ponožky, suveníry z dovoleniek a podobne. Navyše každý vysávač je dobré občas prehliadnuť, či je plne funkčný. Aj ony potrebujú „zdravotnú prehliadku“. A to nehovorím o pravidelnom vymieňaní vrecúšok s nahromadenými smeťami. Ale vy to, milé deti, určite poznáte.

V jednom veľmi peknom obchode s elektrospotrebičmi na Ulici zvýšeného napätia, neďaleko Námestia elektrikárov sa odohráva tento príbeh. Na najvyššie položenej polici vedľa plazmových televízorov sa hrdo predvádza jeden z najnovších vysávačov značky Smietkohlt. Ide o významného výrobcu pre tento obchodík. Vysávač je položený tak vysoko, že ostatné spotrebiče len so skrytou závisťou hľadia na jeho majestát. Závidieť však netreba! Lenže tieto spotrebiče sú už staršie a doteraz si ich nikto ani len nevšimol, a pritom sú spoľahlivé. Každý zo zákazníkov necháva oči len na najvyššej polici. Vysávač značky Smietkohlt je prosto úžasný! Má mnoho nových funkcií a smietky pri ňom nemajú ani najmenšiu šancu na prežitie. Aspoň tak to píšu v jeho návode na použitie. A preto bolo len otázkou času, kedy sa začne naparovať a nadúvať od pýchy. Každé ráno, keď sa otvára obchod, čaká náš pyšný vysávač na to, kto si ho kúpi. Už sa nevie dočkať tej vytúženej chvíle, keď so vztýčenou hlavou opustí predajňu. Jeho túžbou je dostať sa do dobre situovanej rodiny, kde minimálny príjem neklesne pod 1000 Eur. A ešte si želá čo najmenej roboty, aby sa náhodou neunavil. Predpokladá, že ho budú pravidelne čistiť a udržiavať vo forme. Tak mu neostáva len zaželať, aby sa mu jeho sny o perfektnom trvalom bydlisku aj vyplnili.

Prichádza ďalšie ráno a s ním nové obzory. Vysávač si niekto konečne kúpil. Zákazníka ohromilo to množstvo funkcií. Nech sa teda vysávaču značky Smietkohlt v novej domácnosti dobre vodí.

Smietkohlt sa však dostal do takej rodiny, kde musel byť v neustálej pohotovosti. Až sa mu z hadice parilo, toľko mal roboty! Totiž v tej rodine mali päť malých detí, ktoré často namrvili po kobercoch. Raz rožtek, inokedy koláč s posýpkou. Vysávač už veru nemal čas na pýchu a namyslenosť. Práca ho naučila pokore a skromnosti.
 
49
3
4

Ja s podivuhodným nickom

Pavol z východu kraj / 19. Október 2014 / Rôzne / Zo súťaže  Zhrnutie posledných cvičení "Jeseň"
Cvičenie na tému Jeseň sa už končí? Ešte sme len v prvej polovici jesene. No, nič to! Písať o jeseni môžeme, trebárs aj v zime. Ďakujem za hodnotiaci príspevok na moju adresu. Dúfam, že už nikoho svojou tvorbou nevyľakám. Iba, ak bude to vyľakanie súčasťou stratégie môjho písania, avšak ja sám často neviem, akú stratégiu volím, ono sa to akosi samo vykľúva. V prvom rade ďakujem Tomu hore za to, že môžem čo-to písať.
 
32
1
0

:D

Ada     / 19. Október 2014 / Rôzne / Zo súťaže  Zhrnutie posledných cvičení "Jeseň"
:D
Ďakujem za milé hodnotenie, Ludo. To s tým traktoristom... :D neviem, čo povedať, len sa usmievam a čítam ďalej :D Tak sa uvidíme v ďalšom Cvičení (ak bude ).
:D
 
43
1
1

Ahoj. :)))

Alliena     / 19. Október 2014 / Rôzne / Zo súťaže  Zhrnutie posledných cvičení "Jeseň"
Som milo prekvapená, ako si nás profesionálne zhodnotil, spolu s našimi dielami. :)  Ďakujeme. 


Za moju osobu, čo sa týka cvičení môžem len toľko povedať, že stále prídem na to v čom sa mám zdokonaľovať. 
Sama tu vidím, že sú veci ktoré mi robia nesmierny problém. A tieto cvičenia mi dávajú šancu sa v nich zlepšiť. Tu si to môžem takpovediac vyskúšať na nečisto a s každou napísanou pripomienkou sa nad tým zamyslieť a poopravovať. Pritom mi to dáva náhľad na to, ako to vnímajú iní autori.   Ahojte. :)))  
 

 
34
1
1

na svoj podraz ?

LV / 19. Október 2014 / Aforizmus
Boh stvoril človeka, len ešte nie je v Obraze.



Maliar predal autopotrét
honorárne spil sa, iste,
bola to kopia Teba, kriste,
to sa nosí, pret-a-porter .



 
14
0
0

Zhrnutie posledných cvičení "Jeseň"

ludo     / 19. Október 2014 / Rôzne
Zo série  Tvorivé písanie

Nášho cvičenia Jeseň sa zúčastnilo šesť autorov s desiatimi príspevkami. Veľmi sa teším z účasti i zo samotných príspevkov. Sú naozaj kvalitné.

Alliena

Táto autorka napísala drobný text s názvom Tanec lásky. Alliena je, to sme si všimli už mnohí, emotívna a silná autorka. Veľmi dobre chápe, aké dôležité sú "autorské" emócie v umeleckom texte. Bez nich je text absolútne mŕtvy. Emócie sú naozajstným plnotučným mliekom krásnych myšlienok. Autorské emócie nám dávajú unikátnu možnosť; môžeme týmto spôsobom nahliadnuť do autorovej smädnej duše. Do jeho spôsobu uvažovania, myslenia i spracúvania osobných životných podnetov. Všetci žijeme pomerne predvídateľný život, takmer každý jeden sa dá prirovnať k druhému. Čo nás však robí unikátnymi a jedinečnými, je spôsob, ako individuálne spracúvame podnety v umeleckom texte. Každý sa na svoj život, i životy iných pozeráme inak. Každý máme svoj ojedinelý, vzácny pohľad, a my sme sa rozhodli o tieto pohľady sa tu na Slavonici, spoločne deliť. Potešiť sa a hľadať spoločné, styčné body, o ktoré by sme sa mohli, ako čitatelia, i ako jednotlivci komunity literárnych autorov, zachytiť. Porozumieť im, stotožniť sa s nimi a žiť na chvíľu ten iný život, do ktorého máme možnosť, aj takýmto spôsobom nahliadnuť. Mám rád Allienine texty, pretože sú plné citov ale i fantázie. Plastickej a farebnej. Autorka pozná život a pozná reakcie duše. Preto vždy vie, čo chce povedať a ako to povedať. 

Niekedy, ja predsa viem jej text po formálnej stránke pokrivkáva, ale to všetko sa dá časom odstrániť. Neumierame a chceme sa i naďalej učiť a poznávať spôsob a obraz toho, ako zachytiť scénu reálna, ktorá sa okolo každého z nás týči. Alliena patrí k autorom, ktorá spravila, vykonala vari najdlhšiu cestu, spomedzi nás, aby naďalej smerovala ku zdokonaľovaniu sa v autorskom krásnom písaní. Budem rád pri tom, ako bude táto plodná autorka krásnieť. 

Pavol z východu kraj

Autor prispel do cvičení Jeseň hneď niekoľkými textami. Tento podivuhodný nick patri autorovi, ktorého až tak moc nepoznám. Zachytil som ho iba pred nedávnom. Pamätám si ho ale o niečo dlhšie. Ale na vedomie som ho vzal iba pre nedávnom. Zo začiatku som ho stretal pri textoch, ktoré na mňa pôsobili skôr nevinársky, akosi chladno, možno odťažito. Po nejakom čase som sa začítal do jeho textov. Som rád, že som v nich objavil niečo cenné a prívetivé. Mám pocit, že zo začiatku Pavol vyľakal viacerých, pretože odozva na jeho články bola skôr vlažná. To si myslím, inak by som nedokázal plne prijať pomerne slabý a nevýrazný záujem o jeho krehké a mimoriadne vzácne myšlienky. 

Pavol nie je silný iba vo vecnej stránke svojej tvorby. Zvládnuté ma písanie i po formálnej stránke. Rozhodne vidieť, že je to autor vypísaný a skúsený. Veľmi by som sa čudoval, ak by mi povedal, že nikdy nepísal. Jeho prístup spočíva skôr v úvahách nad mnohými dôležitými, i menej dôležitými segmentmi života. Čo ma baví, je spôsob akým postupuje v pohrávaní sa s látkou. Nefilozofuje, nekritizuje, neútočí a nekydá na iných. Veci sa snaží pochopiť a vyhodnotiť príjemným a milým spôsobom. Viete, kto ma napadol, keď som čítal niektoré texty Pavla z východu? Spomenul som si na hlavnú postavu trojdielneho televízneho filmu, Sváko Ragan z Brezovej. Áno Pavol, i Sváčko sú kujoni. Krásni, múdri a vtipní ľudia, ktorí dokážu vyčariť čitateľovi, či divákovi, úsmev na perách. I v srdci. Ľudoví spôsob rozprávania Pavla z východu má pre mňa osobne nesmierne čaro a vždy sa vraciam a budem vracať k jeho textom, pretože som ich ešte všetky neprečítal. 

Avalon 

Zaujímavý autor. Citlivý, možno trochu nespokojný autor. Ako to už u umelcov býva. Toto hovorím na základe jeho textov. Jeho texty sú často hodne odlišné. V obrazoch - to, akým spôsobom sú tvorené a vystavané. V Avalonovi je dačo, čo mu jeho autorskú cestu hodne sťaží, možno, božeuchovaj, zahatá úplne. Istá osobnostná rozháranosť a boj, ktorý ho môže oberať o silu a smerovanie. Tento autor vie písať, ...písať vie naozaj veľmi dobre. Ale doposiaľ ešte nevie, že keď raz prestane "písať" potom to bude to "naj". Ako to myslím? Niektorí svetoví režiséri nabádajú hercov vo svojich filmov, či dramatických dielach všeobecne, aby prestali pred kamerou, či na javiskách hrať. A aby začali žiť postavy svojich predlôh. Toto je prípad i nášho premileného Avalóna. On keď chce naozaj niečo dobrého napísať, začne písať, začne sa štylizovať a polohovať, ...a to nie je vždy dobre. Nepíše, nezachytáva skutočnosti, nepíše príbehy, on sa ich snaží vo svojom texte zahrať. A to je chybou. Nie je to ojedinelé. Nie je výnimočný. Takto sa správajú mnohí autori. Kým nepochopia niečo podstatné! Keď idem písať, zahodím všetky "pretvárky" štylizácie a "naladenia". Vypnem všetky náhradné programy vo svojej duši, a potom začnem písať. Vecne a s pokojom zachytávam vlastné myšlienky, na nič sa nehrám, len píšem. Tak ako mi myšlienky naskakujú v hlave, ako mi huba narôstla. Nakoniec sa k textu vrátim, upravím ho, ...a je to. Niektorí z nás musia k týmto veciam postupne dôjsť. 

Neviem, čo sa udialo pri jeho prvom texte, v rámci cvičení na tému Jeseň, v živote Avalona, ale jeho text Púšťanie šarkanov je vynikajúci. Je iný. Pretože je prostý, jednoduchý a milý. Je tomu tak asi preto, že Avalon, prestal hrať. Prestal sa pretvarovať a zachytil nám kus svojho detského života len tak. Možno, keď svoj text písal, bol oblečený iba v teplákoch, vari bol trochu unavený, znudený. Možno bol zranený a citlivejší. Nebol naspídovaný a pripravený k boju, úzkostne premýšľajúci, či ma dobre krytý chrbát. Len si ticho sadol k počítaču a spomínal.

Ada

Mladučká dievčinka, tuším ma dvanásť rokov. Do posledných cvičení na tému Jeseň nám prispela básničkou Jesenná tma. Asi som zachytil, že je to jej prvá báseň. Kostrbatá, plná prvoplánových obrazov a gramatických rýmov. Ale to vôbec nevadí. Som rád, že na sebe pracuje a že sa postupne hľadá. A s niektorými týmito uzlíkmi života sa s nami tu na Slavonici delí. Mám ju za toto veľmi rád a už sa teším, že si od nej niečo pekné prečítam. Úplne najviac sa mi v jej básni páči traktorista. To som si zase po rokoch vychutnal kus socialistického realizmu. Som rád, že mi táto milá dievčinka, pravdepodobne nerozumie.

Miro

Tento autor v minulosti prispel už do Cvičení. Cvičenie na tému Láska, kde jeho príspevok sa menoval Láska. Pamätám si na jednu podobnosť, ktorá sa zopakovala i pri posledných cvičeniach Jeseň. Časť jeho vtedajšieho textu  i vtedy bola geniálna, hodná hotového literáta, druhá časť textu však nie. Tento istý patern sa teraz (Jeseň farebná, jeseň sychravá) opakoval. Akoby som v tomto vzorci videl jednu podstatnosť (umelci sú takí), že sa Miro dokáže vypnúť ku profesionálnemu výkonu iba na chvíľu, potom akoby ho text znudil a viac sa mu už nepotreboval venovať (neviem z akých dôvodov - to by bolo dobré analyzovať). Akási nestálosť, autorská nesústredenosť. 

Ináč autor je to nesmierne citlivý a nežný. Hlavne kvalitný. Formálna i vecná stránka jeho textov vie byť profesionálne spôsobilá. Na bližšie pohľady ho poznám veľmi málo. Ale som veľmi rád, že tu s nami na Slavonici je.

Stach78

Autor, mne tiež veľmi milý a plne funkčný. Do terajších, posledných cvičení (Jeseň) prispel básňou s názvom "J". To "J" by mohlo asi znamenať Jeseň. Dávam vám všetkým do pozornosti jeho nesmiernu predstavivosť a nezvyčajnú kreativitu. Jeho literárne obrazy sú silno nápadité, až si človek niekedy pomyslí, že to je neskutočné. A pritom sú nesmierne jemné a nenápadné a senzitívne. Zdá sa, že Stach78 je dobrý človek - s defenzívnou skôr ústupčivou a veľmi milou povahou. Nekonfliktný a chápavý. Až naplno zvládne tento pokorný autor remeselnú stránku písania, jeho tvorba bude kvalitná.





Neviem, či je tu formulár na pridávanie komentárov, nejako to tu vypadá ináč, ako inokedy. Ak nie je tu pod článkom formulár pre pridanie komentárov, pridajte reakciu, akoby Ste pridávali článok pod súťaž. Vopred Vám ďakujem za pochopenie. 
 
139
4
3
Okt
18

Prihodilo sa

ludo     / 18. Október 2014 / Báseň
A potom sa vedľa mňa zjavil anjel,
mal v batohu zabalené sny
a rozpačitý úsmev s nimi.
A krásu a mnohé otázky,
previazané stuhou viny,
čo mi jednostaj kládol.
Potom sa ticho usmial
a zmizol.
 
57
4
0

Prečo on?

Isabell / 18. Október 2014 / Báseň
Hovorí sa, že ludia v tvojom živote sú buď testom, trestom alebo odmenou....
A on je asi test ,
pýtam sa však prečo...prečo som ja tá hlúpa práve
...že vždy mi v hlave behá ta myšlienka stále
....že mám tam furt jeho....
...a že radšej som sama ako byť bez neho...

Je to však tým, že som sa vždy bála toho,
že stratím ľudí ktorých ľúbim...
A viem síce, že chýb som urobila mnoho,
ale neodchádzaj...radšej konaj a ja ti áno sľúbim ....

 
25
1
0

Kam nás hviezdy dovedú . 11 .

Alliena     / 18. Október 2014 / Rôzne
V izbe už vládlo šero, ale pohľad ktorý v Jánusových očiach v tej chvíli zbadala hovoril za všetko.
„Čo to robíš?!“ rozhorčene vyhŕkla. „Na to nemáš právo!“
Jánus uskočil dozadu, akoby ho tými slovami rovno priklincovala. Zapýril sa a zahabkal.
„Prepáč, myslel som si, že ešte spíš, ... ja som nechcel... nemyslel som to tak...“
Na chvíľu nastalo trápne ticho. Nakoniec sa jednoducho vyhovoril ako malý chlapec.
„Ty si na vine!“
„Ja?“ úplne ju týmto vyjadrením odrovnal.
„Áno, pretože si krásna, milá a obetavá. Sám som to spoznal na vlastnej koži, keď si sa o mňa
s láskou starala. A ja som zase len obyčajný chlap, ktorý túži po porozumení. Tak a teraz vieš čo ku tebe cítim. Už to nemienim skrývať. Dusilo ma to a veľmi som sa tým trápil, vzhľadom k priateľstvu s Patrikom. Ale nemusíš mať obavu. Ak ho nájdeme nebudem vám viac prekážať.“ Dopovedal a celý rozrušený odišiel von.

Liana ostala sama a ohromená týmto jeho vyznaním. Bol to pre ňu šok. Nevedela, že Jánus toto k nej cíti. Bola jeho lekárkou, ale osobné city do toho nikdy nevkladala. Teraz keď pochopila jeho správanie  trochu ju mrzelo, že takto na neho vyskočila.
„Ach Patrik, kde si?“ pomyslela si smutne v duchu. „Toto všetko je tak šialené.“

Do dverí vkročila hostiteľka. V rukách držala ďalšie kožušiny, ktoré prestrela na podlahu. Potom si prisadla k nej a prehovorila:
„Volám sa Tapa, rozumieš mi?“ pozrela jej do očí či už chápe významu jej slov.
Vtedy prvýkrát počula a porozumela chrapľavému hlasu tej bytosti. Bolo to zvláštne, pretože tie slová sa jej akoby prekladali a zhmotňovali priamo v hlave.
„Áno,“ povedala nahlas. „Ja som zasa Liana.“
„Viem, už mi to Jánus povedal. Dnes tu budeš so mnou, pretože muži nesmú spať spolu so ženami. Len ak sa chcú  páriť.“ Povedala tieto slová tak obyčajne a prirodzene, ako bolo u nej zvykom.
Liana otvorila ústa, ale na takéto vyhlásenie nenašla žiadne slová, tak radšej mlčala.

„Veľmi ma to mrzí, čo sa stalo tam pri vodopáde," pokračovala ďalej. "Bola som vtedy veľmi nahnevaná a nedávala  pozor, keď som odtiaľto zo spodku vyletela. Vôbec by ma nenapadlo, že na niekoho narazím. Bol to tvoj druh? Pochopila som, že ti na ňom záleží podľa toho, ako si ho chcela za každú cenu zachrániť.“
„Áno,“ šepla bolestne pri spomienke na neho a dve obrovské slzy sa jej skotúľali dole bledou tvárou.
Tapa vystrela ruku a širokou dlaňou jej ich zotrela.
„Ešte má šancu ak spadol rovno dole,“ povedala. „Pod vodopádom je hlboké jazero z ktorého potom rieka postupuje dole naším údolím. Tam je tiež dosť možností niekde sa zachytiť. Dúfam už kvôli tebe, že to naozaj zvládol. Teraz si oddýchni a naber sily. Budeš ich potrebovať. Ráno sa stretnete s naším náčelníkom, aby o vás rozhodol.“
Liana dlho nemohla zaspať. Bola rozrušená, ale rozhodnutá, že Patrika nájde nech sa stane čokoľvek.

Svitlo ráno a slnečné lúče krehko pohládzali príbytky obyvateľov tohto nového sveta.
Liana vstala celá dolámaná. Opäť bola sama ale vedela, že Tapa je niekde nablízku. O chvíľu sa objavila vo dverách.
„Podˇ je čas ísť. Všetci sú na mieste a čakajú na vás.“
Vykročila von a s prekvapením zistila, že sa nachádza v korune mohutného stromu podobného, aký obdivovala keď pristáli. A všade kam sa pozrela bolo množstvo podobných príbytkov. Z tejto výšky dovidela ďaleko, až za ich osadu. Vedľa nej pretekala divoká rieka napájaná z mohutného vodopádu, ktorý sa  týčil priamo nad nimi. V slnečných lúčoch sa prekrásne trblietal a vytváral nádhernú chvejúcu sa dúhu.
 Celé okolie tejto osady bolo obkolesené širokou priekopou, ktorá bola až po okraj naplnená vodou. To ich určite chránilo pred veľkými dravcami. Asi desať metrov dole pod ňou sa nachádzali domorodí obyvatelia, ktorí sa práve venovali svojím denným povinnostiam a záujmom. Bol tam príjemný tieň, ktorý vytvárali husté košaté stromy nad nimi. Len čo sa obe ukázali, zvedavo zodvihli hlavy.
Tapa ju chytila za pás a zniesla dole na pevnú zem.
Nečakala to a vykríkla strachom. Dopadli jemne, bez zbytočných otrasov. Bola to silná a pružná bytosť. Tam na ňu už čakal Jánus. Podišiel k nej a povedal:
„ Uvedomujem si, že včera som konal nerozvážne. Ospravedlňujem sa ti, už sa to nikdy nezopakuje. Prisahám!“ ťažko sa mu takto hovorilo, keď pritom jeho srdce krvácalo láskou.
Celú túto noc bojoval so sebou a sľúbil si, že tú náklonnosť k nej musí hoc aj nasilu pochovať, až do hlbín svojej duše.

„Dobre, skúsim na to zabudnúť,“ povedala a bola rada, že sa opäť môžu normálne rozprávať, bez zbytočných emócii. Ale keď sa pozrela do jeho smutných očí, niekde vo vnútri pocítila slabý záchvev súcitného srdca.

Kráčali spoločne za Tapov, ktorá ich viedla cez celé priestranstvo. Ticho ktoré vládlo keď prechádzali vyznievalo pre nich dosť tiesnivo. Až teraz bolo viditeľné, ako sa od seba odlišujú. Nielen odtieňmi kože, ale aj niektorí pásikmi na dolných končatinách.
Vošli do širokého kruhu, ktorí tvorili samí muži. Uprostred neho sedel na vyvýšenom mieste nesporne ich vodca.
 Jeho mocné svaly sa mu len tak nadúvali pod pevnou kožou. V jeho pohľade videla neskrotnosť a hrdosť pána týchto končín. Naznačil im aby si sadli oproti nemu.
Jeho hlas doslova zaburácal okolím, keď k ním prehovoril:
„Som Vook a toto je môj ľud starobylých Dargov,“ rukou pritom objal celú osadu. „Vy ste tí prišelci z hviezd. Viem to, pretože som vás pozoroval, keď ste padali. A potom som aj neskôr skúmal vaše úmysly. Zdá sa, že ste sa tu ocitli nedobrovoľne. Napriek tomu sme nemali záujem sa s vami stretnúť a skontaktovať. Nebyť tej nešťastnej príhody, ani by ste o nás nevedeli. Stalo sa ale to, čo stalo.
Od tvojho druha viem,“ pozrel na Jánusa, „ že chcete nájsť vášho človeka, ktorý padol do vodopádu. Preto som rozhodol, že vám nik nebude brániť, aby ste mohli ďalej pokračovať v pátraní po celom našom území.
 Navyše, aj keď je Tapa  vinná len nepriamo, bude mať za úlohu ísť s vami a pomôcť vám  vo všetkom, čo bude treba, kým ho nenájdete. Bude to jej trest, že bola nepozorná a spôsobila pád.“
„Ja?“ prekvapene vyhŕkla. Také rozhodnutie vôbec nečakala a vycerila nesúhlasne zuby. Absolútne nemala chuť sa s nimi terigať po džungli. Bolo to nespravodlivé, veď to nechcela.
„To je moje rozhodnutie!“ povedal prísne a pozrel na ňu. Ich žlté oči sa stretli a ona nakoniec sklonila hlavu na znak, že sa podriadi jeho slovám.

„Ďakujem náčelník za tvoju láskavosť,“ ozvala sa Liana.
Napriek všetkému čo sa stalo mu bola povďačná za ponúkanú pomoc. Vedela, že sami by mali veľký problém s  hľadaním.
Pozrel na ňu. V očiach mu zableslo prekvapene, že sa opovážila vôbec ozvať.
„Musím ale uznať, že má odvahu na takúto krehkú bytosť,“ pomyslel si nakoniec v duchu.
Znenazdajky sa na ňu usmial a dôstojne sa postavil. Pomaly odchádzal a obaja si všimli, že takto doslova vyzerá ako obor. Meral aspoň tri metre. S takýmto tvorom naozaj nebolo radno si zahrávať.
Za ním ho nasledovali bojovníci. Všetci títo lovci mali svoje pazúry nebrúsené, pripravené na akýkoľvek boj. Spoločne s ostrými kópiami takto tvorili nebezpečných predátorov, tejto zlovestnej džungle.
 
78
4
5

j

stach78 / 18. Október 2014 / Cvičný článok / Pre zadanie  Cvičenie Jeseň
Vietor i hviezdy
Chlad i listy
Tajomná jeseň
Mystická pieseň
Prikríva zem
Aby si mohol spať
Znova a znova mať rád

Noc čo získava moc
farebnej aleje
listové záveje
mystická pieseň
tajomná jeseň

 
63
4
5

Láska má domácu úlohu

Pavol z východu kraj / 18. Október 2014 / Miniatúra
Láska má domácu úlohu.
Vernosť - tak znie jej podstata.

Preto sadám za komp a krvopotne dolujem zo seba nápad hodný uvedenia do praxe.
Mám to! Vynašiel som mobilnú aplikáciu hodnú celosvetového uvedenia do praxe. Pozor, všetky manželské páry! Stačí namieriť mobil alebo smartfón na vašu polovičku a hneď zistíte, čo jedla a pila pred polhodinou, či to bolo zdraviu prospešné alebo nie, koľko stálo obedové menu, čo alebo kto bol obsahom jej nočných jemne erotických snov a aký postoj voči tomu zaujala. Táto prevratná aplikácia vám prezradí aj to, s kým sa vaša polovička dnes stretla, koľko minút trval rozhovor, čo bolo jeho nosnou témou a akú mal dohru. Aj tú prípadnú posteľovú. Taktiež vám pomôže lokalizovať presné adresy a mená potenciálnych sokov a sokýň. Zároveň vám navrhne najúčinnejšie spôsoby ako zabojovať o svoju polovičku, ako jej s veľkým premáhaním odpustiť, a tak naplniť náš výrobný slogan - Láska má domácu úlohu. Vernosť - tak znie jej podstata.

Jeden z prvých možných používateľov aplikácie píše tento ohlas: Hej, vy ajtičkár vychýrený, nepočuli ste o dôvere? Kde niet dôvery, tam nepomôže ani neviem aká vymakaná a technologicky sofistikovaná aplikácia. Medzi nami, je mi jedno, čo tá moja konzumuje mimo domu, hlavne, nech mám doma vždy plný tanier teplého jedla a k tomu pohár piva.



 
38
1
0

1. Predsa ho privítali, ako sa patrí

Pavol z východu kraj / 18. Október 2014 / Poviedka
Zo série  Mediálny magnát
Mediálny priemysel zažíva v ostatnom čase nevídaný rozmach. Plátky, najmä tie brutálne bulvárne, ktoré hľadajú senzáciu aj tam, kde nikdy nebola, sú stále obľúbeným čítaním pre milióny ľudí po celom svete. Bulvár je svižný, pútavý a všetko podstatné vie naservírovať tak dôveryhodne, že by uveril aj sám šéfredaktor, že to a to bolo tak a tak a nikdy inak. Ako to vlastne bolo, to asi nikoho z čitateľov veľmi nezaujíma. Chcú si prečítať také noviny, ktoré ich aspoň na pár minút odtrhnú od ich nie príliš lichotivej životnej situácie. Mnohým čitateľom ostáva už iba ten bulvár. Denne im ponúka veľké malé trable a prešľapy iných ľudí, a tak majú pocit, že ich starosti, síce žiadnym plátkom nepublikované, nebudú až takou pohromou. Len dovtedy, kým ich niekto azda nevyčmuchá a neposunie ich životný príbeh správnym smerom. Ľudia chcú čítať o celebritách i necelebritách, o ich pokrútených životných cestičkách, ktoré nie raz ovplyvňuje aj sám Pán bulvár. A tento mediálny priemysel vykazuje skutočne rozprávkové zisky po celom, celučičkom svete. Azda okrem Grónska, Patagónie, Arktídy a Antarktídy sa všade hltá kus po kuse každodenná bulvárová poživeň, a tá vie byť sladká a zároveň kyslá. Vedeli by o tom rozprávať tí, ktorých životy sa pretriasajú v nejednom bulvárnom plátku. Čo by bolo, keby nebolo bulváru? Podľa niektorých nuda, podľa iných konečne pokoj, podľa ďalších by sa nič podstatné nezmenilo. Bulvár, hoci v inej podobe, pretrváva na zemi už dlhé storočia. O slávnych i menej slávnych ľuďoch sa klebetilo verejne i potajme aj v minulosti. Je pravdou, že takáto forma bulváru mala tiež svoju cenu, ale s dnešným ziskom to asi nemožno porovnávať. Informácia mala a vždy má svoju hodnotu. Stačí ju posunúť na to správne miesto, nehľadiac na to, či je naozaj pravdivá, a obchod s miliónovým ziskom sa môže začať. Výnosy mediálneho priemyslu vedia byť naozaj rozprávkové, až je ťažko uveriť. Nasledujúci príbeh istého známeho mediálneho magnáta sa práve začína.

Mediálny magnát menom Rupert Vrecht sa prechádza pomedzi až do vrchu zaplnenými regálmi v jednej zo svojich päťdesiatich pobočiek. Dýcha s veľkým očakávaním vôňu čerstvo vytlačených vydaní miestneho najpredávanejšieho spoločenského týždenníka. Tu, v tejto pobočke bol naposledy pred desiatimi rokmi. Už ani nevie, ako vyzerá jej vstupný areál a miestnosť prvého kontaktu so zákazníkmi. Schody do tejto pobočky sú však stále rozbité a ošarpané. Najmä šiesty schod je životu nebezpečný. Aj napriek menším dizajnovým a stavebným nedostatkom je s touto pobočkou spokojný. Vydávajú tu a tlačia jeden z najčítanejších časopisov, minimálne v regionálnom meradle.

Rupert sa nachvíľu pristavuje pri vysokozdvižnom vozíku, ktorým sa prepravujú časopisy k výdajnému exitu. Vozík je opustený, akoby na ňom nikdy nikto nesedel a tobôž ešte šoféroval. Rupert sa obzerá okolo seba, no okrem riadne natrieskaných regálov plných najčerstvejších časopisov nevidí nikoho. Azda sa nezľakli jeho nečakanej hĺbkovej kontroly. Veď Rupert nie je žiadnym postrachom ani hrôzu vzbudzujúcim elementom neľudského charakteru, on patrí k tým, čo si svojich zamestnancov vážia a zahŕňajú ich všemožnými benefitmi. Keď treba tak aj súcití so svojimi podriadenými, no vie byť aj zdravo prísny a náročný. Dokonca myslí na ich zdravie a raz ročne ich posiela do tých najslávnejších kúpeľov. A oni by sa ho mali báť? Ešte raz sa dobre porozhliada, či sa náhodou neobjaví aspoň jeden zamestnanec pobočky, ktorú doteraz zanedbával a nevenoval jej toľko pozornosti. Nikde ani živej duše! A táto zastrčená pobočka mu pritom prináša už roky jedny z tých najlepších ziskov. Pracujú v nej žurnalisti, ktorí sa neštítia žiadnej, akokoľvek eticky neprijateľnej, úlohy, ktorou ich vždy počas pondelkovej porady poverí sám šéfredaktor alebo jeho zástupca alebo ktorýkoľvek iný člen redakčnej zmeny. Rupert je na svojich novinárov hrdý, aj na tých z tejto zastrčenej pobočky. A teraz ho ani nikto neprivíta, ani nepohostí pohárikom tvrdšieho. Je tu sám a opustený medzi regálmi, jeho jediným spoločníkom je rovnako opustený vysokozdvižný vozík. Takýmto vozíkom on sám, mediálny magnát Rupert Vrecht, kedysi začínal svoju úspešnú kariéru. Žeby si trocha zajazdil, a pripomenul si tak roky svojej mladosti? Pozerá na prístrojovú dosku vozíka a okamžite zavrhuje svoju mladícku túžbu. Tento vozík by nevedel ani naštartovať. Taký je komplikovaný. Mal by pouvažovať nad novým dodávateľom vysokozdvižných vozíkov s jednoduchším ovládaním pre všetky pobočky. Dá si to do záznamu tejto hĺbkovej kontroly.

Opäť sa rozhliada a vtom zbadá konečne nejakého človeka. Kto je to? K Rupertovi sa blíži pomerne rezkým tempom žena v stredných rokoch. Čím je k nemu bližšie, tým zreteľnejšie počuť jej vreskot. Rupert sa zháči a nevie, ako má zareagovať. Žena je už veľmi blízko. Oháňa sa metlou, na ktorej je pedantne omotaný mokrý vecheť. Rupertova tvár je zrazu celá ostriekaná zmesou úžitkovej vody a akéhosi, pravdepodobne, veľmi lacného saponátu. Ženin vreskot neustáva. Rupert by si mal túto ženu veľmi dobre zapísať do záznamu hĺbkovej kontroly ako mocnú a oddanú ochrankyňu majetku, ktorý mu patrí. Rupert sa márne snaží vysvetliť príčinu svojho pobytu v pobočke. Až na desiatykrát preráža bariéru jej neutíchajúceho vreskotu.

"Prepáčte, že som prišiel neohlásene. Som mediálny magnát Rupert Vrecht a toto tu mi patrí. Aj vaša metla s pedantne omotaným mokrým vechťom. Aj ten lacný saponát." ospravedlňuje sa. "Dám si do záznamu hĺbkovej kontroly nevyhnutnú potrebu zakúpenia drahšieho saponátu, ktorý sa popasuje aj so zažratou špinou ako profík a navyše nezanecháva na rukách žiadne šplechy."
Žena konečne chápe, že muž pred ňou nie je žiadny záškodník ani nevítaný zlodej. Teraz hľadá slová ospravedlnenia ona a zároveň si ťažká na istý problém, s ktorým sa stretáva vo svojom zamestnaní:" Prepáčte, nevedela som, kto ste. Volám sa Ulrika a pracujem tu deväť rokov. Dnes som aj vrátničkou a strážim celý komplex. Denne, okrem soboty a nedele, tu drhnem dlážku a umývam toalety. Musím sa vám posťažovať. Ešte nikde som nevidela také zasvinené záchody. A to som pucovala na mnohých miestach, napríklad verejné toalety v meste. Keď ste tým magnátom, ani neviem, čo to je, tak by ste mali zaviesť presné pravidlá šetrného zaobchádzania s verejnými toaletami v tejto pobočke. Najmä po podnikových večierkoch sú toalety také zasvinené, že sa mi dvíha tlak i žalúdok dokopy. Viete, aká je to neznesiteľná kombinácia? A kde sú moje benefity? My, upratovačky nemáme nárok na deň voľna počas pracovného týždňa?"
Rupert si podrobne zapisuje celý problém a uisťuje ženu v rokoch, upratovačku miestnej pobočky, že sa postará o urýchlenú nápravu. No stále nevie pochopiť, kde sú všetci ostatní zamestnanci na čele so šéfredaktorom. Žena v rokoch mu vysvetľuje, že všetci si vzali práve dnes deň voľna, ktorý majú zakotvený v Listine rozsiahlych zamestnaneckých benefitov. Tam sa píše, že raz v pracovnom týždni má každý zamestnanec, aj v tej najzastrčenejšej pobočke, právo na deň voľna, aby sa mohla prevzdušniť aj s jeho prispením pracovná klíma v kolektíve. Rupert sa neprestáva čudovať: " Prečo si vzali všetci deň voľna práve dnes? To musela byť poriadne hustá pracovná klíma v kolektíve. Mal by som prehodnotiť niektoré benefity v tej rozsiahlej listine. Zapisujem si to do záznamu hĺbkovej kontroly." Žena v rokoch si vie uctiť aj takých významných hostí ako je Rupert Vrecht. Vyťahuje zo zástery malú placačku, kúpenú v neďalekom obchode s lacným alkoholom a ponúka ňou mediálneho magnáta. Predsa len ho privítali, ako sa patrí.

 
58
1
0

Láska v ozvene

voskovka / 18. Október 2014 / Báseň
Za hranicou závislostí
pošepol mi anjel asi:
"Miluj - nebuď plný zlosti,
veď je v tebe toľko krásy"

Cez poznania podľa seba
kotvím v srdci svojho ja,
v strachu, strese - viem sa nebáť,
dnes mám chvíľu pokoja.

Na dlani svet s časom držím,
stále túžim s vlkmi vyť,
s rozvahou v myšlienke krúžim -
- lásku neviem prebudiť.

A tak slzy - súcit z perál,
kropí prístav mojich snov,
kto neskúsil, ten sa nebál
prežiť lásku s ním, či s ňou.
 
31
1
1
Okt
17

1. Garinko

mrjm     / 17. Október 2014 / Rôzne
Zo série  Kto do teba mačkou...
    „Garinko je milúúčky kocúrik!“ Skôr malá vypasená sviňa. „Kaká na svoje miestečko, papá trikrát do dňa a je veľmi tichučkým spoločníkom. Zamiluješ si ho!“ Aby aj nie. Na obed akurát! „Je to iba na pár dní. Prosííííím, prosím, prosím, prosím...“
    „Tak dobre,“ rezolútne vzdychnem, aby konečne sklapla.
    Jana sa mi okamžite narvala do bytu s plným taškami somarín pre mačku, ktorá jej visela pod pazuchou ako nejaké tučné ryšavé vrece.
    „Tak!“ uložila tašky do kuchyne a jej Garinko cupol na zem a hneď sa šupol do obývačky.
    „Takže,“ začala Jana, „tuto je zelenina pre Garinka, nejaké konzervy, naoberané kuracie mäsko. Je zvyknutý jesť iba varenú zeleninu s mäsom, ak zje niečo iné, je z toho riadna...“ Nemo som prikývla. To prasa si žije lepšie ako ja!
    „Žiadne mlieko!“ pokračovala Jana, „iba odstatú čistú vodu; aha, tuto,“ vylovila nejakú plyšovú belavú vec, „to je jeho peliešok, do ktorého si cez deň zalezie, ale večer má veľmi rád ľudské teplo,“ zachichotala sa. Zabudni! A v dobrej nálade odišla. Na Havaj. Kto by bol tušil, že sa vráti o dva roky s chlapom na krku, rozvodom pred sebou a deckom v dohľadne.
    Garinka som vymakla na mojom obľúbenom kresle pred televízorom. Po pokuse o jemné odohnanie na mňa iba pozrel pohľadom „rušíš ma“ a viac mi nevenoval pozornosť. Naopak, prevalil sa do čudesnej polohy, vystrčil do vzduchu zadnú labku ako lodný stožiar a dal sa, tým svojím narazeným pyskom, do kontroly všetkých svojich detailov. Mierne napálená som ho kmasla za kožuch na šiji a zhodila z gauča. To som ešte nevedela, že sa práve rozpútala Tretia bytová s teritoriálnym podtónom. Garfield iba pohodil štetinovitým chvostom (pripomínajúcim skôr palmu zasiahnutú bleskom) a hrdo odpochodoval do svojho denného pelechu, odkiaľ po mne pálil blesky zelenými okáľmi. Ticho tam čučal, až kým nenastal čas kŕmenia.
    Ja, človek veľmi praktický (a po finančnej stránke dosť ochudobnený), som usúdila, že Garinko je zviera a ako také nemusí mať stravu ako človek. Moja chladnička zívala prázdnotou a igelitka plná zeleniny a kuracieho mäsa... škoda dať mačke. Kým sa mi varila večera, skočila som na pokec k susede a priniesla si od nej kilové vrece granúl pre mačky, ktoré sa jej zvýšilo po nebohej Micke.
Podľa dávkovania som mu usypala, naliala do misky vody a položila to do kúta kuchyne. Naložila som si sympaticky vyzerajúci vývar a dala sa do jedla. Po chvíli som však bola prinútená dať si pauzu.
    „Jau, ty idiot! Okamžite vypadni!“ vyprskla som mrkvu so éteru, keď sa mi ostré mačacie pazúry zaryli do nohy. Garinko žalostne zamraučal, ale stále sa nepúšťal. „Zmizni, blbá mačka! Žrádlo máš tam! Nemáš čuch?“ Odtrhla som si ho od nohy a privliekla ho k jeho miskám.
    Garo iba znechutene mrkol na granule a otočil sa im zadkom.
    „Ty fras chlpatý, to je moje,“ upozornila som ho a nohou jemne nakopla smerom k jeho suchej strave. Zamraučal tak žalostne...a potom zas a zas a zas a zas, že som mu nakoniec zalepila papuľu vlastnou večerou a zjedla som iba nátierkové maslo.
    Nahnevaná a hladná som mu nachytala mačací záchod a pretože som už nemala náladu na televízor (v ktorom boli akosi iba reklamy na také hody, hentaké hody) zaľahla som do postele, tisnúc si ruky a neskôr vankúš k hlučnému bruchu.
    Zajtra musím ísť na nákup, pomyslela som si tesne predtým ako som zaspala, lebo budem musieť jesť Garove granule.
    Snívalo sa mi o tom, ako sedím za stolom, predo mnou tanier plný granuliek a Garo sedí nado mnou. Plieska chvostom a núti ma zaliať si to mliekom a jesť. Po chvíli mu pod spučeným ňufákom vyrašili hitlerovské fúziky a packou my capal po tvári zakaždým keď som prestala prežúvať. V sne ma začínala chytať hrôza a panika, no našťastie som sa načas prebrala.
    A s prebudením prišiel veľmi nepríjemný pocit. Niekto vedľa mňa ležal!
 
92
5
4

obsah modrá veža

stach78 / 17. Október 2014 / Rôzne
Modrá veža
Za dávnych čias keď ešte stála modrá veža, strážca ktorý tam bol spieval pieseň:

opadlo liste utíchol kraj
vtáci už nežne nespievajú
nádejné piesne

jeseň čo berie nám pieseň
hľadím na sever
kde sa zrodil krutý boh ľudí
čo po krvi túži a nenávidí mier

jeseň daj mi silu hľadieť tam, kde sa stratil raj
zastaviť mráz čo ničí nás
a vrátiť život tam, kde vládne smrť

Je ťažké dokonalo prepísať pieseň mocných ľudí. Tých čo menili svet ku skutočne lepšiemu. Stáli na hradbách a chránili svoju zem. Ich piesne boli neraz tak smutno - krásne.
Plné splnených snov, plné krutosti vojen ľudí.
Plné moci ktorá im dávala silu bojoval aj keď sa zdalo všetko stratené.
A tak to bolo aj s modrou vežou.
 
26
1
0

Večerný pôdoj zadarmo

Pavol z východu kraj / 17. Október 2014 / Poviedka
Poskakuje  takmer deväťdesiatročný dedko povedľa štátnej cesty I/ 245, mávajúc na protiidúce vozidlá, jednostopové i dvojstopové s jasným zámerom stopnúť čosi, hoc aj málo pojazdné. Neposkakuje vedľa štátnej cesty sám. V jeho urputnom,no málo úspešnom stopárskom snažení ho hlasitým bučaním povzbudzuje krava Malina. Vždy keď okolo nich prefrčí nejaké auto, často aj vyššou rýchlosťou, než je povolené, tak Malina spustí smútočný chorál. Dedko len bezmocne zvesí hlavu,  akoby mu každou chvíľou mala odpadnúť rovno do jazdného pásu. Už pol hodiny trčí na známom stopárskom stanovišti, ktoré obľubujú najmä študenti a milenci s prázdnymi vreckami. Dedko tu neďaleko pásol svoju kravku Malinu. Sused mu poradil toto miesto. Vraj po troch hodinách sústavného pasenia, kde-tu prerušovaného nepríjemným dobiedzaním otravného hmyzu, odchádza odtiaľto každá krava s vemenom skutočne objemným, pripraveným na kontrolné omacanie spokojným pastierom. Sused tu minule pásol síce len kozu, ale vraj to nie je podstatné. Dedko mu uveril a vemeno jeho kravy Maliny len potvrdzuje, že nešlo o žiadny blábol nejakého senilného starca, čo s kozou testuje blízke pasienky, aby mu čas zišiel. Dedko kozu nechová, ale prečo mi neuveril svojmu susedovi? Koza či krava, všetkým predsa chutí tráva. Aj susedovmu vnúčikovi zachutila, ale to je iný príbeh. Hlavne, že má krava Malina dosť mlieka pre všetkých stálych odberateľov.

Dedko je, bohužiaľ, posledný chovateľ hovädzieho dobytka v neďalekej dedine, kam teraz intenzívne stopuje. Krava Malina sa mu tak napráskala trávou, že sa pomaly nevládze udržať na nohách. Len sa kníše zo strany na stranu ako lenivé kyvadlo starodávnych nástenných hodín, čo zdobia prednú izbu dedkovho domčeku so silno rustikálnymi prvkami. Dedko je už od stopovania úplne dehydrovaný, lebo stále zabúda na dodržiavanie pitného režimu. Pol litra piva denne a k tomu poloprázdny pohár mlieka ráno a večer zjavne nestačí na to, aby od smädu takmer nezomrel. A teraz sa už aj on len kníše, až sa istou časťou tela nebezpečne približuje k prechádzajúcim jedno a dvojstopovým vozidlám. Krava Malina nepokojne prestupuje z nohy na nohu a najradšej by už bola doma, v stajni, a hlavne podojená. Mlieko jej už začína poriadne silno striekať z dvoch predných ciciek. Dedko sa už nemôže pozerať na jej trápenie. Vyťahuje z vrecka kúsok zabudnutého kartónu a čmára naň motivačný text - Kto zastaví, ten má večerný pôdoj istý!

Posledný raz zdvíha ruku, presne tak, ako sa naučil v škole stopovania pre seniorov. Ani nemusí dlho čakať, jeho tabuľka s motivačným textom zabrala.  Zastaví mu čierne lesklé auto s diplomatickou poznávacou značkou a vodič sa ho pýta, celý udivený z obrázku stopárskeho dua, ktoré vidí povedľa cesty:
- Dedo, čo sa stalo ??? Čo vy tu s tým evidentne sa trápiacim  kusom dobytka?
- Ale, sused mi poradil túto lúku, vraj sa tu pasú kozy i kravy jedna radosť. Môžem to potvrdiť. Ale tá moja krava to s tým pasením asi prehnala. Prežrala sa a mlieko už nevládze v sebe udržať. Nevzali by ste nás, len tam do najbližšej dediny?
- No dobre, ale čo s kravou a jej na prasknutie plným vemenom?
- Uviažeme ju za guľu vášho auta a ona pôjde poslušne za nami. Je zvyknutá. Minule sme sa takto doviezli z tamtoho vŕšku za dedinou, ktorý tiež patrí k osvedčeným miestam rýchlej a efektívnej pastvy.
- Tak poďme, lebo o dve hodiny musím byť na letisku. Idem pre významných hostí z Ghany.

Kravu uviazali a šli. Vodič však riadne šliapol na plyn, neuvedomujúc si, koho vezie. Cestou za sebou nechával mliečnu dráhu. Keď sa priblížili k dedkovmu domu, vodič spomalil, až napokon úplne zastavil. Dedko skontroloval kravku, uviazanú za autom. Žiadne zranenia nezaregistroval. Vodičovi za zvezenie nezabudol rýchlo nadojiť plný dvojdecový pohár čerstvého mliečka. Vodič sa len oblizoval, tak mu chutilo. Večerný pôdoj by bral každý deň. Aj vo väčšom, než dvojdecovom pohári.

Krava Malina si po večernom pôdoji, či skôr po tom, čo z neho ostalo, konečne oddýchla. Dedko ju ešte dvakrát pohladil po vemene, ktoré mu dvakrát denne zabezpečuje pravidelný prísun bieleho farmárskeho tekutého "zlata". Potom sa pobral do prednej izby svojho domčeka, aby si nastavil hodiny na ráno. Večeru dnes nemá. Je piatok, deň prísneho pôstu, ktorý už málokto dodržuje.

 
58
1
0

šťastná víla alebo čo je šťastie

stach78 / 17. Október 2014 / Rôzne
Čo je šťastie?
Šťastie je ako jarný dážď čo zobúdza zem.
Šťastie je ako letný vánok čo schladí ľavu
Šťastie je ako ovocný sad na jeseň
Šťastie je ako zimný sen.
Šťastie je život čo dal nám Boh.
Šťastie sú malé chvíle čo vedia vidieť len veľký ľudia

Nauč ma vidieť šťastie!
Moja šťastná víla
Morom prejsť až za oceán
Na našu krajinou zmien

Prečo ťa nemôžem nájsť?
Postavilo sa niečo medzi nás?

A čo je šťastie?
Byt pre niekoho jak jarný dážď
A zobudiť v ňom život
Či včielkou čo mení kvety na plody
Alebo letným vánkom čí jazerom v páľave leta
Byť niekomu jesenným sadom
Jak lístie padnúť pred ním
Jak zimné sny
Jak bieli sneh

Nauč a vidieť šťastie
Moja šťastná víla
I v nešťastnej zemi
V nešťastných dňoch
 
40
4
1
Literatúra Básne a poézia Poviedky Pravidlá pre používateľov
Angličtina online Ako sa naučiť plynule anglicky v rekordne krátkom čase
Literárny portál Slavonica @ 2006 - 2014