Tvorba
Komunita

Články

Sep
05

Trápne ako viera v boha

m / 05. September 2015 / Báseň
Som slnko a moja duša je smrteľná, pretože keď prší a zvuk plechovej strechy je ako agresivita chaosu tak zvláštne upokojujúca a nie ako systematická len jedna frekvencia vysokého napätia v krídlach vážky. Tak krásne farebné, smutné a jasné ako žltá farba na vysokej stene v modrej oblohe. Skoro ako Ukrajina. Západ slnka na východe v praxi. Pochopenie ktoré uvoľní oceán a sople a želania. Chcem byť!  Milujem pravdu v akejkoľvek forme! Šanca pre bolesť. Slané farby beznádeje. Úplne nový utorok v jedinečnom čísle ktoré sa už nikdy nezopakuje.  
0
0
0
Sep
04

Paroháč

kaplanka / 04. September 2015 / Poviedka
Opatrne vchádzal do dverí. Mal pocit, že každý na ňom vidí nasadené parohy a všetci naokolo hľadia na statného dvanastoráka s pochopením a akousi spoluúčasťou. Mužská solidarita. Funguje . Naozaj.

„Nezapíjaj ju, nestojí za to“ hodil do etéru prvú poznámku Marián – pre nízky vzrast prezývaný vtákom ojojákom.

„Takých na každej priekope desať, a dajú aj zadarmo pridáva polienko do debaty – či skôr do zbierky monológov starý Šlégr, dodávajúc váhu svojim slovám zdvihnutým ukazovákom pravej ruky a vytiahnutým hustým obočím až pod opálenú plešinu.

„Všetky sú rovnaké – prefíkané, falošné, vypočítavé, panovačné – no ale čo už narobíš keď to ktosi tam hore, vyrazí ukazovákom smerom ku stropu už rozvedený Laco, tak zariadil. Sily máš za troch, aj rozum, ale sú chvíle keď Ti je nanič. Príde, ovinie sa ako had z biblie a si hotový. Zožerieš jej to jablko aj s navijakom.

S unavenými očami a ubolenou hlavou – parohy sú ťažká vec , bez slovka odpovede na prejavy empatie kamarátov kolegov sa zosunul na stoličku pamätajúcu ešte lampiónové sprievody, vbehol si prstami – už bez obrúčky do strapatých rednúcich vlasov a sťažka zavzdychal.

„Nevzdychaj, nerodíš“ prehodil múdro Šlégr.
„Len ho nechaj, nech radšej vzdychá, akoby jej mal jednu vraziť i keď by si zaslúžila. Veď tie potvory to vedia dokonale využiť. Keď s tým vyrukujú na súde – násilie – obanuješ, že si vrazil jej a nie sebe.“ konštatuje pokyvujúc hlavou rozvedený Laco.
Poznámky, rady, návrhy hotová psychologická konferencia. Aj Freud by ťažko stíhal triediť rady týchto ženáčov, rozvedených aj slobodných – nízky Marián, a veru niektoré by sa nedali ani zaškatuľkovať do žiadnej kategórie či diagnózy.

„Už Tolstoj tuším písal o týchto neverných potvorách „ zalovil v pamäti Šlégr. Veď aj Karenina sa zahľadela do druhého.

A či som ja knieža Vronskij ? – či ako sa volal ten vták – ohlásil sa prekvapene paroháč. A tá moja tiež nie je Karenina. Ani ten jej šéf nie je Vronskij – úbožiak to je, pracháč , plné konto, prázdna hlava, - začal ventilovať svoju potupu mužnosti spŕškou urážok na votrelca v ich spálni.
„Karenina skočila pod vlak – samovražda je ešte väčší hriech ako nevera doložil Šlégr a prepichol čiernymi očami paroháča.“ Väčší, veru väčší „ potvrdil Šlégrove slová Laco.
Paroháč zneistel, zamrvil sa na stolici až kvílivo zavŕzgala – „vari si nemyslíte chlapi, že by som si .... stíchol, nedopovedal. Hľadelo na neho trojo očí, chlapských, hlbokých, z ktorých okrem tej chlapskej solidarity vyžarovala aj akási obava o kamaráta .
„Nová bufetárka má krásne prsia“ zamyslel sa nahlas nízky Marián .
„Ty nedočiahneš, nechaj pre druhých, posmešne prehodil Laco a spiklenecky pozrel na paroháča.

 
9
1
1

Že sa to nemá, že na to nemáš kurviť

septickdept / 04. September 2015 / Báseň

Bol som práve na záchode
S rukou v trenkách predstavoval som si
ako odídem od ženy
ako sa s mojou láskou milujeme
Zrazu krik začul som
to vyplašená vyhúkaná dcéra kričala:
"oco gitara sama zahrala"
Vybehol som von aby ma nepristihli
Dcéra vraví:"Oco zhrozili sme sa
keď čistý tón z najtenšej struny gitara vylúdila
a ešte viac keď ten istý tón dlhý doznievajúci
ozval sa druhý raz a nebolo to ako keď
zosype sa opretá gitara
tá tam nepohnute v rohu stála
Povedal som:"To bola tvoja babka
napadlo ma to hneď mala ťa rada a ty ju rovnako
to mne muzikantovi sa ozvala"
Viac som nepovedal oni že to im sa ozvala
a ja stále že to mne muzikantovi
nemohol som im predsa povedať že ma jej babka
prišla odhovoriť aby som od jej vnučky mojej ženy neodchádzal
vedel som to naisto keď o týždeň zomrela
A zomrela presne na Petra a pavla a ja som Peter
Keď bola za mnou v byte to už jej duch vtedy
mohol chodiť kade tade a možno sila lásky
babkinej svätosti...dva mesiace som sa bál gitare chytiť
Kurvil som a začalo mi z toho jebať
Pre túto sa už rozhodnem aj keby Boh bol proti
začali ma napadať psychopatické myšlienky že ju zabijem
a pritom som si vravel:"Bože už ju nemám"
tak som bol zbožný že som sa jej chcel zbaviť
Bola to iba myšlienka-trest a ja som sa toho bál
Potrestal som sa vlastnou hlúposťou
S odstupom času som premýšĺal či mi Boh chcel ukázať
že na to nemám kurviť...mal som prehliadnuť
že zahrala gitara a ďalej kurviť ale ja som chcel zabiť
a schovávať sa s kurvou v raji
Možno aj najväčší kurevník by sa zastavil
keby mu zahrala gitara alebo by ďalej kurvil
určite by nechcel zabíjať
Bolo to upozornenie že na to nemám a že sa to nemá
Keby ma Boh takto nezastavil určite by ma inak 
potrestal aby ma zastavil
Bolo to upozornenie že sa to nemá a zároveň
že na to nemám...
Nemohlo to byť iba upozornenie že na to nemám kurviť
lebo zlo je zlo... že sa to nemá že je to hriech
Keď robíš zle neviň sa lebo vina ťa zabije

 
11
1
0

Čitateľom som veľmi rád

Pavol z východu kraj     / 04. September 2015 / Úvaha / Zo súťaže  Súťaž: Komentár
Nepatrím síce k najčastejším pisateľom komentárov, no vážim si každý jeden, ktorý sa objaví pri mojich literárnych počinoch. Vážim si ľudí za klávesnicou počítača, ktorí neváhajú stratiť pár slov aj na moju adresu. Uvedomujem si, že tento náš portál je založený ako na písaní vlastných diel, tak aj na hojnom komentovaní. Práve komentáre sú tým správnym korením i ochucovadlom v jednom. Bez komentárov by to bola síce pekná, no málo živá znôška písaného slova. Každý z nás, začínajúcich i pokročilých autorov, sa predsa úprimne teší z lajku i komentu. Lajk je povzbudením do ďalšej tvorby a komentár zasa spätnou väzbou, ktorá pochváli, ale aj poukáže na isté nedostatky, postrehnuteľné laickým i profesionálnejším čitateľom.

Všetci tu na Slavonice máme v úcte slovo a považujeme ho za náš základný stavebný materiál. Vyberáme z množstva a tešíme sa z každej novej stavbičky. Slová v komentároch si taktiež vážime a s nimi aj toho, kto ich s dobrým úmyslom napísal. Priznám sa, že mám resty a moje komentáre viac nevidieť ako vidieť. Mám čo zlepšovať. Veď aj iní by mohli povedať, načo sa budem namáhať s niečím, čomu aj tak dobre nerozumiem. Ja som mal spočiatku obavy, či moje komentáre budú dostatočne fundované, ale neskôr som pochopil, že viac záleží na mojom čitateľskom pocite. Literárnym kritikom som sa nenarodil, ani ním nebudem. No čitateľom som veľmi rád.
 
43
3
4

Skarabeus

LV / 04. September 2015 / Miniatúra
V Helade  bol hovniválom
v Egypte priam grálom
 Sizyfox len nosom krúti
kam sa guľka ho.na  rúti
  taká práca, nosu  nevonia
príšerne je
prínosná...
a ešte vraj  zmysel má.


 
23
0
0

Búrka

septickdept / 04. September 2015 / Báseň

Zdvihol sa vietor hrozný
S dáždnikom som vybehol von
plachta ktorá stol ping-pongový kryje
zmietala sa vo vetre
Ako keby sa čerti ženili
Vietor zmietol tehly ktorými
bola plachta zaťažená
plachta zo stola odokrytá 
pleskotala vo vetre
Pozeral som a nič ma
nenapadalo čo s tým
Cítil som sa ako na rozbúrenom mori
plachta na stole bola lodná plachta
vietor nie a nie ustať
dáždnik mi vyvrátilo a ja klial som
svojimi vymyslenými nadávkami:
"sastre kostre morte tidlitýj
čo sa vyvraciaš ty sviňa"
do toho ma chytil kŕč do stehna
ajajajajajaj nervačil som pozerajúc do neba
zakopol som o tehlu a v bolestiach
išiel dnu nech stol aj odnesie
žene som povedal:"hen ten sa nechce už hrať
schovám stol pod prístrešok"
"Až ma pichlo pri srdci ja že  sa mu niečo stalo" povedala
"ty plný emócií s vyvalenými očami čo ide o život?
schovaj!"
"teraz nie je tam tma stol má kolečká
otáčavé iba na jednej strane nevykarovali by sme"

O chvíľu malú vyšiel som von
Bolo po vetre akoby to len pre mňa bolo
tie tri minúty hurikánu
aby som sa ukázal aký som nervák
To bol Boh nie diabol to viem iste

Premýšľal som či Boh má pohľad plný
pokoja na mňa blázna alebo sa na
mňa hnevá ako na bojovníkov
v krvavom Iraku a Sýrii
Je nahnevaný asi rovnako ale
určite z toho nemá depresiu on
čo ju stvoril pre ľudí
 
17
1
0

NÁŠ NEJVYŠŠÍ

Nick / 04. September 2015 / Báseň

NÁŠ NEJVYŠŠÍ

 

 

 

 

 



Náš nejvyšší
je ze zlata -
má tak krásné
snědé čelo
líčka mírně buclatá
a tělo
- ach, to by chtělo!


On z titanu je pěst
když pro nás
naše cíle tlačí
Mocný je jako
bagrů šest
co mrzkým bahnem
vzhůru kvačí
Je jako břitký plamen
co nad uhlíky praští
když my
umaštění špekáčci
jsme jen plni
křupek zášti


Náš nejvyšší
je nám prostě
nejbližší
- jen s ním jsme
jedna rodina
Nabodne nás
asi v půli
až to prskem
třaskne
olízne si prsty
otře do nás
hořčici
nacpe si nás
do huby
a teplem mlaskne


 

 
16
2
0
Sep
03

Žije

kaplanka / 03. September 2015 / Rôzne
Žije



Teplo, teplo, teplejšie, horúco....... ako z detskej hry. Ale to už nie je hra, to je krutá realita. Šesť hodín ráno, deň sa ešte len prebúdza a človek unavený zo sparnej noci prechádza do horúceho dňa. Aj tí vtáci akosi nespievajú. Drozdy sa prechádzajú akoby trpeli koxatrózou popod vetvy mohutných ihličňanov, ktoré nasadili bývalí nájomníci, snažiac sa zohnať k raňajkám červíčka, ale smola – všetko je zalezené čo najhlbšie do zeme dúfajúc, že tam bude chladnejšie a vlhko.

Z balkóna nad nimi počuť monotónny zvuk klímy, sprava sa ozýva kašeľ fajčiaceho suseda a z okna naľavo vytŕča strapatá hlava a nenalíčená tvár, v ktorej sa pravdepodobne skrýva atraktívna tridsiatnička, ktorú teplo zmorilo natoľko, že sa odvážila vystrčiť tvár bez nánosu líčidiel a zalapať po vzduchu nesúcom ešte štipku nočnej vlahy. Inak ticho. Len ten kašeľ.

Prešla tichúčko do spálne. Šero vytvorené zatiahnutými žalúziami akoby uväznilo teplo predchádzajúceho dňa. Všetci sú tu uväznení. Ona, fajčiaci sused, nenalíčená suseda, aj tí čo ešte spia vďaka klíme – tí mladí nad ich bytom. Väzni. Ale predsa je medzi nimi rozdiel. Tých skutočných v pruhovaných mundúroch jedenkrát denne vyženú na dvor a chodia do kolečka. Prechádzka, zdravotná. Zdá sa jej, že sa medzi sebou nemôžu rozprávať, len očný kontakt – teda aspoň tí, čo sedia v najprísnejších skupinách. A tu sa už ich životy prelínajú – ani ona nevie aký hlas má kašľajúci sused – ešte sa nepozdravil. Len zdvihne hlavu, zavadí o ňu očami, niekedy ešte ráno roztečenými od množstva chľastu, ktorý poctivo užíva už osem rokov čo tu býva, sem-tam pomedzi tabakovo hnedé preriedené zuby odpľuje popod ihličňany, potiahne nosom a zmizne .

Aj tridsiatničku od vedľa čo si ešte nestihla nakresliť ksicht môže zaradiť medzi nemé tváre. Ráno čo ráno vyťukáva tenučkými opätkami melódiu vlastnej dôležitosti , kráčajúc rovno akoby mala nalinkované nielen oči ale aj trasu k luxusnému bavoráku. Nestíha sa pozdraviť, veď to je technicky nemožné – fúkať si nezaschnuté nechty a zdraviť.

Mladí čo ešte ležia v spoločnej náručí v objatí klímy sú tiež nemé tváre. Nielen nemé. Aj slepé. Láska v začiatkoch, oči len jeden pre druhého. Tu nefunguje ani ten očný kontakt z väzníc.

Vrátila sa ku kuchynskému oknu. Nenalíčená tvár sa už schovala, kašľajúcemu susedovi je očividne zle – pridŕža sa zábradlia a kľaje a kľaje.

Ticho sa pretrhlo. Šteňa kokršpaniela zaregistrovalo hladné drozdy a nezaprúc zvieracie pudy myká sa na remeni a šteká, šteká v snahe ponaháňať slabšie tvory.
„Dobré ráno, havkáč – prihovorila sa zlatohnedej guľôčke“ - .
Sídlisko žije.


 
16
2
0

očká na zjedenie

LV / 03. September 2015 / Aforizmus
prepadnutá flegmatička.
S okom na pančuche sa príliš nepárala.

sokol v cudzom revíri
Ten vták stal sa jeho sokom, hodila po ňom okom.

krátkozraký smoliar
Vždy mu padne do oka len špina.

odmietnutý srdcovou dámou
Padla mu aspoň do Oka.

zmena optiky

V nedeľu nosí ružové okuliare a v pondelok modrý monokel.

sklené oči

Opitý má okná do duše zahmlené.

potme je každá ...
Nočný kontakt nevyžaduje už očný.

veľké oči
U dospelých sú dosť okaté.

kurie oko
Je slepé, ale nie  na očiach.
Nespí, pokiaľ je na nochách.

oko za oko ...
 .. očný zub za očný .

volské oko
Je to vlastne kurie, ak je na zjedenie .

pytliakov syn
Akoby mu z oka vypadol.

očividnosť okuliarov
Mnohé majú len jednosmerné videnie .
Niektoré  hore nosíme .
Aj drahé nás môžu zaslepiť.
Nosia sa aj na  monokloch.
Niektorí hadi sa sa nimi honosia radi.
Ružovými nezočíš čierne na bielom.

v cudzom oku smietku ...
a vo vlastnom iba klady.

očkovaná protiláskou
Pichol ju nežným a morovým pohľadom.

tretie oko
Ak sklame duchovné, nájmi si súkromné.

 
64
4
6

Lenivý korytnačiak

septickdept / 03. September 2015 / Rôzne

Korytnačiak bol lenivý, lebo mama s otcom mali rozdielne názory na jeho výchovu.
Mama otcovi vraví:"Ty si myslíš, že by mal za tebou sám prísť náš syn a hneď skočiť
keď ťa vidí robiť. Nie je tu preňho roboty, ktorú by robil sám od seba a bola by to iba
jeho robota. Nenaučil si ho aby skočil hneď. Aj tak si ma váži, keď ho zavolám ja
aby mi pomohol. Keď ho volám prejavujem tak oňho záujem a on mi je povďačný."
Ale otec korytnačiak si vravel stále svoje:"Musí skočiť. Keď ho to nenapadne samého
od seba, ja ho volať nebudem. Mama korytnačka odišla po svojom a starý korytna
čiak ostal sám so synom. Prišiel za mladým korytnačiakom do izby a vraví mu:"Poď
ideme poliať..."
    "Počkaj,"povedal mladý korytnačiak.
    "A čo máš také vážne, že ti je to prednejšie ako pomoc."
    "Kreslím,"povedal mladý korytnačiak. Starý korytnačiak naňho nečakal a šiel po
lievať sám. Popolieval teda sám. Preto mladý nešiel, lebo nebol naučený na otcove
rozkazy a dnes sa opäť otec s mamou pohádali. A vtedy korytnačiak neposlúcha ani
jedného z nich i keď sa mam oňho zaujíma a dáva mu robotu. Poslúcha ju iba keď
otec nie je doma a nie je vtedy rozdielny názor. Otec mal poliate a šiel za mladým a
povedal mu takto:"Tebe to vyhovuje. Si rád, že si nemusel prísť. Využívaš situáciu.
Pretože sme sa s mamou pohádali a máme rozdielny názor nerposlúchaš." Otec ko
rytnačiak vedel, že keby vletel na mladého a vyplieskal by ho tak by to nepomohlo.
ˇMama korytnačka mu povedala:"rešpekt sa nebuduje zo dńa na deň." Otec odišiel
z izby mladého a mladý korytnačiak si šomral:"Ale som s nimi vybabral. A mám za
ujímavé z toho rovnakú radosť ako , keď som kedysi otcovi pomáhal. Snáď je to aj
väčšia radosť, keď nemusím nič robiť." Korytnačiak od toho dńa už nič nerobil. Ne
pomáhal ani mame ani otcovi, iba sedel a sedel. Dni ubiehali aon tlstol a tlstol a
vobec sa nehýbal. darmo mu rodičia vraveli:"Keď sa nebudeš hýbať ochoroeš a zom
rieš. Ale korytnačiak nič nedal na ich reči len si ďalej hovel a pochvaloval si ako
nemusí nič robiť. V jedno ráno šla mama korytnačka do izby mladého, že ho zobudí
a zavolá na raňajky , drgá doňho, ale sa nehýbal. Mladý korytnačiak bol mŕtvy.
Zaplakala mam a otec. mama vraví mužovi:"To všetko pre ten rozdielny názor, že 
si nebol so mnou." Ale starý korytnačiak povedal:"Mal svoju hlavu. Ja som mu neká
zal sedieť. Mal si vstúpiť do svedomia." Veru mal, ale niekedy to trvá veľmi dlho, keď
je niekto naučený zlým veciam,"povedala mu jeho žena.
 
14
0
0

V hľadaní a nachádzaní

Pavol z východu kraj     / 03. September 2015 / Báseň
Dopodrobna
pripodobniť
nepravdepodobné.
Z teórií nič nebude.
Zadaniam nikto nerozumie.
Alebo ani nechce?

Prax má svoje pravidlá.
Život nestačí iba
pripodobniť
a čakať na algoritmus,
keď ráno začína až večer.

Podrobnosti
nutne túžia po reklame na seba.
Zadávateľ sa ticho chechce.
 
25
1
1

Pani učiteľka

Leia     / 03. September 2015 / Cvičný článok / Pre zadanie  Detektívka 1/2015: Niečo sa stalo: Cvičenie na pokračovanie
Skúseným ťahom si prešla štetcom aj po poslednom nechte a zamávala rukou vo vzduchu, keď jej zazvonil telefón.
„Zlatíčko, čo potrebuješ? Kvôli tebe som si takmer pokazila manikúru,“ zasmiala sa koketne.
„Ale nie, už zas? Vždy to bola prelietavá štetka, čudujem sa, že jej na to muž doteraz neprišiel. Mala si dávať väčší pozor,“ rozchichotala sa znova. Nevšimla si, že dvere na jej kabinete sa potichu otvorili a niekto jej rozhovor pozorne počúva.
„Asi by som ju mala naučiť pár trikov, máš pravdu,“ zvrtla sa Lena na otáčacom kresle a vtedy zbadala postavu medzi dverami. Prekvapene nadvihla pestované obočie a prstom návšteve naznačila, aby vošla dnu.
„Zavolám ti neskôr, niekoho tu mám. Ahoj,“ položila mobil na stôl a uprela pohľad na nečakaného hosťa.
„Stalo sa niečo? Teba by som tu len tak nečakala. Milé od teba,“ vykúzlila Lena neúprimný úsmev a prekrížila ruky.
„Nič sa nestalo, môžeš byť pokojná. Len chcem, aby si si prečítala tento list.“
„List?“ Lena sa váhavo natiahla po kus papiera a prebehla ho pohľadom. Neveriacky pokrútila hlavou a znechutene si premerala osobu pred sebou.
„Šibe ti?! Ako ti mohlo niečo také napadnúť?“ vybuchla.
„Ospravedlňujem sa za ten výraz,“ zmiernila slová. „Ale niečo takéto nepripadá do úvahy. Vyhoď si to z hlavy,“ postavila sa Lena a podišla k oknu. Potichu pozorovala deti naháňajúce sa pred školou a uvažovala, ako čo najlepšie naformulovať odpoveď bez toho, aby tohto človeka urazila.
„Takže? Tvoja posledná odpoveď je nie?“
Lena si sťažka vzdychla a odmietavo pokrútila hlavou. Zrazu na krku pocítila dotyk ľadovej ruky a silný tlak. Kým si stihla uvedomiť, čo sa s ňou robí a zakričať, s vytreštenými očami sa potichu zviezla na zem. Osoba rýchlo odišla od okna a čo najtichšie sa vytratila z Leninho kabinetu.
O chvíľu zazvonilo, a keďže Lena mala odučiť hodinu francúzštiny, čoskoro začala jej prítomnosť chýbať. Jedna z poctivých žiačok nesmelo zaklopala na dvere a vošla dnu.
„Pani učiteľka? Bude dnes...,“ chcela pokračovať vo vete, keď zbadala bezvládne Lenino telo na zemi v neprirodzenej polohe a od hrôzy zjačala.
 
116
6
13

Dilema

septickdept / 03. September 2015 / Báseň

Vytiahnem čerpadlo
zo studne lebo bude liať
Aby som mohol odčerpávať
vodu zo suda ktorá tečie z ríny
Za noc aj niekoľko sudov jej bolo
Pretekal by sud a podtekala
by voda pod dom
Už sme čerpadlo vyťahovali zo studne
za najväčšieho lejaku
Je s tým práca najmenej dvadsať minút
Nedá sa držať dáždnik a zároveň ťahať čerpadlo
a tak vás osviežuje nočný prudký dáždik
Premýšĺal som:"Nechať v studni čerpadlo
alebo ho dať do suda
lebo nemusí toľko pršať a treba poliavať záhradu
zajtra náhodou pršať nebude aj keď hlásili
a potom by som musel dávať čerpadlo naspäť do studne
Ale keď pršať bude a čerpadlo bude v studni
v najväčšom lejaku ho budeme musieť ťahať zo studne
Pičoval som minule keď mi kázala dať čerpadlo do studne
a sám som sa nevedel rozhodnúť či ho či ho dať
do studne alebo nechať v sude
Hralo viac rolu ktoré z tých dvoch je väčšia blbosť
nie moja podráždenosť ako inokedy 
Pri dileme sa nedá len tak ľahko určiť ktoré z dvoch je väčšia blbosť
 
46
1
4

Odlet

MarkOs / 03. September 2015 / Rôzne
Zo série  V sieti.
Tarus spozoroval, že sa loď začala horizontálne vzďaľovať od ramena. Spočiatku len pozvoľna, akoby ju unášal vietor, potom rýchlejšie. Keď dosiahla určitej vzdialenosti od belostného oválu, tiahnuceho sa modrým nebom, znova zastala. Chvíľu sa nič nedialo, len vietor si pohrával s mrakmi pod Tarusom. V jednej chvíli akoby sa všetko prepadlo dole. 

Necítil zrýchlenie. AG generátory v priestoroch pre ľudí pracovali spoľahlivo proti svojim veľkým bratom, slúžiacim ako pohon lode a chránili posádku pred ničivými účinkami zrýchlenia. Preto sa Tarusovi zdalo, akoby sa všetko prepadlo a nie, akoby sa pohla loď. 

Vzduch okolo jej trupu vzplanul od náhleho trenia. Ohnivé jazyky olizovali jej oválny tvar, takže Tarus mohol lepšie vytušiť jej kontúry. Potom ohne vyhasli a všetka modrosť oblohy sa presunula niekam dole. Okolo vyplávala z poza horizontu hviezdna obloha, tak jasná, aká bola zo zeme vidieť, len za bezoblačných mrazivých nocí, uprostred zimy. Sledoval, ako sa horizont zaobľuje a planéta sa stáva guľou. Pozrel sa dole, a uvidel jemné linky Siete, pretínajúce celú atmosféru, ako biela rybárska sieť.

Zároveň, ako sa vzďaľovala planéta, cítil Tarus, že sa vzďaľuje a vytráca spojenie s Rokusom. Jeho myseľ sa počala uvoľňovať z pút, na život v ktorých si zvykla a ožívala. Spojenie sa vytratilo nadobro. Mladý Dorienčan mal pocit, akoby niekto pretrhol hrádze. Vody jeho mysle sa nekontrolovateľne vyliali na krajinu a spôsobili záplavu, ktorú nebol schopný zastaviť ani on sám. 

Spočiatku to bol pocit, ako v tom zimnom lese, pred viac ako pol rokom. Mohol vnímať každú živú bytosť v okolí. Mohol sa pozrieť očami ľudí na palube a mohol vnímať všetky ich myšlienky a ak by chcel, mohol by ich ovládať, ako bábky a nechať ich robiť, čo by chcel. Jeho vedomie sa ale nezastavilo na trupe lode. Ucítil posádky ostatných lodí v okolí a napokon zacítil vzďaľujúcu sa zem. Akoby na neho prehovorili naraz milióny ľudí. Bolo toho priveľa. Strácal akúkoľvek kontrolu. Bolo to mätúce a bolestivé. Myšlienky davu mu prúdili hlavou, ako divoký uragán. Dostal strach a snažil sa to zastaviť, či aspoň zbrzdiť, ale nešlo to. Po chvíli si pomyslel, že sa z toho asi zblázni. Začal strácať integritu svojej vlastnej mysle, akoby myšlienky zástupov odplavovali to podstatné. To čo ho robí ním. Jeho dušu. Ak čosi rýchlo nespraví, tak z neho nič nezostane. Bol vydesený.

Tu si spomenul na Rokusovu radu. Z posledných síl svojej vôle a sebakontroly si našiel v prúde myslí tú jednu, ktorá pre neho bola dôležitá. 

"Enola," zašepkal. Ešte stále bola na svojej posteli o niekoľko podlaží nižšie a česala si vlasy. Naraz ustala vo svojej činnosti. Hrebeň jej vypadol z rúk. Zahľadela sa do diaľky. "Tarus," zašepkala. Podvedome si pridržala ruku na ústach. 

Tarus sa upäl na jej myseľ, ako topiaci sa, ktorý sa kŕčovito drží akéhokoľvek pevného bodu. Jeho láska k nej mu dala smer a držala ho na mieste. Precítil ju až do jej podstaty. Každá jej myšlienka pre neho bola, ako prúd svetla v tmách. Nevedel ako to urobil, ale spojil svoju myseľ s tou jej. Na okamih splynuli v jedno a on vedel, že i Enola to cíti. Ich myšlienky sa pohybovali, akoby boli len jeden človek. Mysleli spoločne. Potom ten okamih prešiel a oni boli zase dvaja, ale spojenie tam bolo naďalej, akoby sa nejaká časť ich podstaty neoddeliteľne zlepila dohromady.

"Milujem ťa," povedal Tarus a vedel že Enola ho počula.

"Milujem ťa," vyslovila Enola na svojej posteli, niekoľko podlaží pod ním a k nemu to dorazilo, ako vrúcna myšlienka plná lásky. 

Prúd myšlienok, ktorý ho ešte pred chvíľou chcel odplaviť, odrazu plynul okolo neho. Akoby bol našiel ostrov, na ktorom sa môže zachrániť pred skazou. Znova našiel seba samého. Vracal sa do reality. Ten prúd tam ešte stále bol, i keď trochu slabol, ako sa vzďaľovala zem, ale tiekol akosi mimo neho. 

Otvoril oči a pozrel na vzďaľujúcu sa planétu. Bola to už len malá modrá gulička, visiaca v priestore a rýchle sa zmenšovala. Udivovalo ho, že na tejto bezbrannej belasej guľke boli všetci tí ľudia. Mnoho miliónov na sieti a štyri kmene na povrchu. Dorien zo svojimi dvomi stovkami obyvateľov a jeho rodičia. 

Zaplavili ho zmiešané pocity. Láska k nim a zároveň strach o nich. Všetko čo dosiaľ poznal, bolo tam na tejto malej belasej guľke, vznášajúcej sa prázdnym nepriateľským priestorom. Sedel a pozoroval vzďaľujúcu sa zem, až sa z nej stala len jedna z tých svetlých bodiek, ktoré zaplavovali hviezdnu oblohu, obklopujúcu ho zo všetkých strán. Zem nebola vôbec jednou z tých jasnejších. Strácala sa v ich záplave.

Vstal a opustil vyhliadkovú komnatu. Pobral sa k výťahom a za Enolou.
 
45
5
4

42 Výber

Maxima Gali / 03. September 2015 / Rôzne
Zo série  Garleo
„Pamätajte na dni, kedy ste sa zapotili pri nenáročnom lete s náročnou kombináciou osôb,“ Hietef začal rozoberať úspešnosť letov. Ukázalo sa, že ich náročnosť nespočívala ani tak v náplni, ako skôr v tom, akú dobrú skupinu tvorila posádka.
„Braxarová, nemali ste prevziať velenie.“
„Mne prišlo, že mala.“
„Nemala,“ povedal to veľmi pokojne, až jej podráždil najjemnejšie nervové spojenia.
„Mala.“
„Použila ste maghamu.“
„Nepoužila.“
„Použila,“ jeho pokojnosť dráždila mozgovňu aj ženskosť. Jej pocity umocňoval aj strohý fakt pravdy, pretože maghamu naozaj nepoužila.
„Ak začnem maghamu používať, začnem vami,“ chcela slová vrátiť. No voda v potôčiku si bezpečne razí cestu lesom, čaká ju veľká rieka a naspäť sa vráti iba cez nebo a odpustenie.
„Povedal som vám svoj názor. Mirt,“ odbočil, „máte talent prispôsobovať sa ostatným. Vy ste vlastne prirodzene prispôsobený. I keď, veľa prispôsobivých je katastrofa, ako ste sa mohli sám presvedčiť.“
„Povieme si princípy tvorenia skupín a začali by sme oboznámením sa s teóriou na Daiele, ktorú nám tu príde predostrieť Braxarová, keďže na seminári vyvíjala k téme toľko energie.“
„Ďakujem za slovo,“ a čo iného mohla robiť ako sa naozaj dvihnúť a pôsobiť aspoň z diaľky akademicky, len pochybovala, či sa to v jednej miestnosti s Hietefom dá: „uvediem jeden spôsob výberu, ktorý sa praktizuje v prípade, kedy sa väčšia množina ľudí rozdeľuje na skupiny. Každý člen množiny si vytvorí zoznam od najprijateľnejšej osoby po najmenej prijateľnú, s ktorou chce byť v skupine. Zoznamy sa nahodia do systému, kde sú nastavené určité minimálne podmienky. Systém hľadá rozdelenie, aby ani jedna skupina nebola konfliktnejšia od nastavených podmienok. Faktory, ktoré rozhodujú sú rôzne. Jeden z nich je nevytvoriť skupinu s jedným outsiderom. Presne to sa udialo v prvej päťke, kde Mirt chcel k sebe vybrať úplne iné osoby, kým ostatní chceli presne tú päťku, v ktorej boli. Menej problémové je mať dvoch outsiderov, ako jedného. Mirtova skupina bola riziková. Záležať to od Daielských pravidiel, aspoň jedna osoba v skupine by bola nahradená inou. Na ktoré lety budú skupiny zaradené sa rozhoduje až po ich vytvorení.“
„Vy umierate strachom o bývalú Mirtovu skupinu a ja umriem z vás,“ prerušil ju Hietef: „bojovník musí vedieť bojovať aj v nepriaznivých podmienkach. Jednoduché pravidlo Garlea.“
Poprechádzal sa, aby nabral čerstvý vzduch: „V garleónskych teóriách je to podobné. Väčšinou okrem poradia každý pridáva k menám svoju charakteristiku osôb. Začneme Kotranovou teóriou...“
„Mirtova skupina skoro uviazla vo vesmíre.“
„Áno, vieme,“ uznal Hietef: „skutočne chcem od vás veľa. Aby ste mi stále neskákali do reči.“
„Mám dojem, že som skočila iba raz. Teraz. Brániť sa nepovažujem...“
„Aj to je priveľa. Nemyslíte?“

 
11
1
0
Sep
02

Guľa

Di-Diana / 02. September 2015 / Báseň
Luna
žmúri
do očí
pri
impulzoch
hodných
straty života
smrti

bezmocnosti
a
zúfalstva
zahalená v
tme
s
farebnou 
mysľou
jednofarebným
srdcom
ktorým
neprúdi
krv

sa ukájam
v tichu
v pohľade     na   
svietiacu 
guľu
plnú
osamelosti
slabosti
a
jedinečnosti

na
kvázi
"podobnosti"
sa uspokojujem
úsmevom

ak sa ma niekto 
spýta
čo je moja
múza 


odpoviem





 
28
0
1

Tam za čiarou

Pavol z východu kraj     / 02. September 2015 / Báseň
Došla v šatách
z neuznaného sveta.
Preskočila ostne
ticho.
Strach ňou zmietal.


Zanechala
za sebou všetko svoje.
Za ostňami kvíz
rozčesol
odpoveď vo dvoje.

Šaty zmeníš,
seba však ponecháš.
Koľko ostňov ešte
preskočíš,
kým aj v tebe dozrie prach?
 
73
5
4

Košice

Lucie- / 02. September 2015 / Báseň
Pach v skriniach.
Monotónne farby 
života.

Dusivý výkrik
šialenstva.
Myšlienky nepriateľa
vo vlastnom náručí.

Malá žena, 
zviazaná svetom
veľkomesta. 


 
33
2
1

Siedma stena kocky

-R-K- / 02. September 2015 / Báseň
Siedma stena kocky


od rána počúvam
v správach dátum
kedy človek prvý raz vzlietol
neviem
prečo ten rozruch

je to predsa samozrejmé
naučil sa lietať
prečo nie?

veď spievať
už dávno
vedel

 
59
4
1

ŠŤASTNÁ MŮRA

Nick / 02. September 2015 / Báseň

ŠŤASTNÁ MŮRA

 


Na dvorku
plném betonu
se motá deštěm
můra hnědá
Snad přilétla
od moře
a proto je tak
modře snědá


Tak točí
se nám do kruhu
a vždy na
levou stranu
- je to plachťák
levičák
Nebo možná
- ani o tom zatím
neví -
pravičák
či anarchista
pučista
a ...


...a tak se rouhá
s půlnocí
krátí její
vlásky -
na otázky
jen šumně
mrská křidélky
Vcelku
to vypadá
dumně
Kdo má na to
větší hlavu?

nebo to
zvířátko?
To uvidíme
zakrátko


A hle!
Snesly se krajem
saky-paky
ukrutných dešťů
mraky
Tamhleta lampička
je pro ulici bludička
přemítá
ta můří sudička


Zasyčí křidélka
škvaří se skelet
ve vichru tancuje
plané choreografie
balet


Přenesla se
k zářné Luně
- já zase ho vidím!
A tak se stydím?
Ta panna dílem
zaštkala:
...a tak se
stydím?





 
21
0
0
Literatúra Básne a poézia Poviedky Pravidlá pre používateľov
Angličtina online Ako sa naučiť plynule anglicky v rekordne krátkom čase
Literárny portál Slavonica @ 2006 - 2015