Tvorba
Komunita

Články

Apr
24

23. apríl :)

danuna / 24. Apríl 2014 / Rôzne
23. apríl je špecifickým dátumom pre svetovú literatúru. V tento deň roku 1616 zomreli takí velikáni svetovej literatúry, ako Miguel Cervantes y Savedra, William Shakespeare a Inca Garcilaso de la Vega. Výročie narodenia alebo úmrtia majú v tento deň aj Maurice Druon, Halldór Laxness, Vladimír Nabokov, Joseph Pla a Manuel Mejía Vallejo. Všeobecná konferencia UNESCO na svojom 28. zasadaní roku 1995 prijala rezolúciu, ktorou sa 23. apríl stal Svetovým dňom knihy a autorských práv.

 
14
1
1

Veľkonočná hádka

ludo / 24. Apríl 2014 / Poviedka
Je po sviatkoch, je preč pokoj a nekonečný kĺud. A preč je i vytúžená blízkosť drahých. Dennodenné scény sa vtedy zväčšili, ako pod mikroskopom a rozžiarili sa ako niečo žiaduce a krásne. Veľkonočné rána spanilé, vynoria sa vždy so zhŕňajúcim pohybom zobudeného teplého paplóna, ktorý sa odvalí i z posledného člena rodiny. Rána, nadýchnuté a plné sľubov a rozospatých úsmevov. Kvasnicová pomazánka s kopou masla a zrnková káva zaliata horúcim mliekom. A závdavok k tomu všetkému: šťastné chcenie dobrého života, ktorý sa každé ráno, zas a zas, nadýchne ku ďalšiemu spokojnému, ešte málinko prispanému akordu. 

Kráčame neprebudenou jarou s mocným prísľubom krásy a pokoja, kedy sa každý púčik, každý jeden strom, každý kút zaprisaháva, že už bude lepšie. Že všetci naraz vypučia v nádhernom šeole prichádzajúceho únavného leta, ktoré nás zase zaodeje novými životnými impulzmi a novými podnetmi. Sľubujú ako malé nezbedné deti a my im vždy pochabo na začiatku jari, uveríme. To je asi stály a únavný kolobeh klamu a kolobeh života.

Mária už niekoľko hodín so mnou neprehovorila ani slovko. Vždy je tak neuveriteľne krásna, keď sa na mňa jeduje. Vrásky nad hornou perou sa jej prehĺbia, akoby vrhli viac tieňu, a jej oči sa prepadnú niekam do secesna, niekam do sladkoerotična. Je vtedy tak žiaduca. Problém spôsobil telefonát od mojej kolegyne. Bola celá skleslá a potrebovala povzbudiť. Manžel jej ušiel s chlapom. Kričala do telefónu, že to ona z neho spravila gaya. Že je škaredá a nudná. Oprel som sa s nehou do jej námietky. "Nie, ty si veľmi, veľmi ženská." Počula to moja Mária.

Vysvetľoval som Márii, že my umelci sa veľmi radi a rýchlo nadchneme pre krásu. "Pre krásu? Veď je škaredá ako noc, vypadá ako anus!" a potom ešte dodala "hehehe". Nie, Mária nie je zlá, bola len ranená, vtedy bývajú ženy také.

Ak by neprišlo v skladbe Unchained melody to tradičné a vždy s napätím očakávané fistulové vokálne vyvrcholenie, ak by neprišlo po ťažkom dni uvoľnenie láskavej noci, zem by ten nápor už ďalej nevydržala a pravdepodobne by sa vychýlila z obežnej dráhy. A malé deti by začali prenášať múdrosti starcov a láska by sa zmenila na zmes pustých a neprehľadných slov. Veci potrebujú rovnováhu. Po hádke musí prísť vždy zmierenie, utíšenie a za akciou musí prísť múdre rozuzlenie. Aby sa veci reštartovali a nakoniec dospeli k odpočinku a k zmysluplnej nádeji.

"Prečo neodídem, prečo som tu, keď ťa tak strašne nenávidím?" opakovala Mária moju otázku. Potom sa otočila k oknu. A nasledovali stáročia ticha. Videl som ako smutne sklonila hlavu a potom ju zase zodvihla, niekoľkokrát sa nadýchla a ticho, sotva počuteľne povedala, "pretože si ku mne láskavý".
 
81
2
10

reset

Deviant / 24. Apríl 2014 / Poviedka
    
     Strkal doň studeným ňufákom, akoby zisťoval, či žije. Žil, zahnal sa. Pes preľaknuto zaskučal a odbehol preč. Rado otvoril oči a čakal, či sa neobjaví jeho pán, nikto však nenakukol. Len kypré kopčeky hliny vykúkali spod vrstvy ihličia. A háveď držal na uzde ranný chlad.
     Vyliezol spod tuje a obzeral sa po prázdnom námestí. Keď sa oprašoval, buchol sa prstami o kľúče a zahrešil. Hlavou mu blysla nejaká spomienka, ale nezachytil ju. Aj tak mu bola ukradnutá, ako napokon všetko. Zo včera si nepamätal nič a ak si aj niečo pamätal, chcel na to zabudnúť.
      Spať na námestí pod tujami sa mu páčilo. V poslednom čase to robieval, aj keď sa nespil ako teľa. Jednoducho sa mu nechcelo vracať sa domov. Znenávidel to tam. Legendárna sladkosť domova sa kamsi nebadane vytratila, spolu s láskou. Napadlo mu, že tú sladkosť robí práve ona.
      Pes nadľahčene skákal okolo starého pána, ktorý ohýbal chrbát nad trávnikom. Na ruke mal natiahnutý sáčok, na tvári sladký úsmev. Rado si tým smerom znechutene odpľul a odkráčal preč.

      ...

      Krčmár sa tak sladko neusmieval, bol to len úškľabok. Krčma nebola domovom, išlo len o kšeft a sladkosť nebola na mieste. Pasovala sem horkosť. A niektorých až striasalo, keď tú horkosť prehĺtali.
      Rado prešiel rovno k výčapu. Zima mu už nebola, no hlava mu trešťala naďalej. Objednal si rovno dve a prvé do seba vlial ešte pri výčape. Vždy pil len pivo a až teraz si uvedomil, že pre neho bola krčma vždy horká. Ale aj tu mu bolo lepšie ako doma. Sadol si chrbtom k ostatným, aby sa nemusel ani len odzdraviť. Dali mu pokoj, už ho poznali.
      Telo mu zaplavoval opojný pocit. Ani hlavu už necítil. Bolo mu dobre, no zatúžil po blaženosti. Ukázal krčmárovi dva prsty. Radosť pozerať! Presné pohyby, nad čiarku, rýchlo a chutne, nie ako doma. Naposledy ani nedovarila, sviňa neochotná! Krčmár doniesol pivá a prehodil:
      „Máš tu vyzývateľa.“
      Rado sa otrávene poobzeral po krčme. V strede sedeli dvaja, ktorých tu ešte nevidel. Tupé tváre, čo do tunajšej horkosti vmiešavajú strach. Aj Rado ostal zarazený, no krčmár naliehal:
      „Nemaj obavy, poznám ich. Keby chceli, dokopú ťa ako psa. Počuli, že si dobrý, tak prišli skúsiť.

      ...

      „Tvoj vklad!“ nahnevane zopakoval tupec.
      Rado hltavo dopíjal pivo, aby mu nebolo vidno priamo do tváre. Dúfal, že kým dopije, strach z nej zmizne. Tupé tváre sediace oproti nemu ho však aj tak videli, strach poznajú dobre. A Rado zase videl, že nemôže ustúpiť a musí hrať, inak ho naozaj dokopú ako psa. Blaženosť zmizla. Ťažký revolver ležal na stoeurovke vedľa šachovnice a ako naschvál mieril priamo na neho. Lenže Rado teraz nemal čím dorovnať stávku. Bezradne luskol na krčmára, až ho zabolel prst. Prst? Kľúče! V náhlom popude hodil kľúče k revolveru:
      „Stačí?“
      Nechápali, tak im vysvetlil, že dom je dobre zariadený a prázdny. O nej sa nezmienil, no ani neklamal. Nebola pre neho ničím. Krčmár akurát doniesol pivo a preglgol. Osopili sa naň:
      „Vravel si, že má prachy! Kto má čas kšeftovať s pičovinami?“
      „Ešte si nevyhral,“ povedal Rado nahnevane a zapálil si cigaretu, „začni.“

      ...

      Okolo domu na konci ulice pomaly prešiel čierny mercedes. Zastal za domom, aby ho nebolo vidieť. Rado vybehol s rukou v rozkroku a v širokom postoji močil do trávy. Tupci sa mu smiali, že keby toľko nechľastal, možno by ešte vedel hrať. Potom všetci vošli do domu.
      Rado sa pripravoval, že ju pošle úderom do mdlôb. Nevybehla, v smradľavom tichu bzučali len muchy. Po chvíli načúvania sa pohol do obývačky a tupci ho trochu neisto nasledovali. Keď vošli, Rado sa pohľadom lúčil s cennosťami. Tupec za ním zdesene skríkol a ten ďalší vzápätí zaklial. Spanikárili a Radovi ťažký revolver dopadol na temä.
      Keď precitol, zase mu trešťalo v hlave. Na líci cítil mokrý koberec. Otvoril oči a zbadal jej bosé nohy. Nereagovali na veľkú mäsiarku, ktorá po nich behala a norila sosák do lepkavej krvi. Vtedy si spomenul na včerajšok a pocítil pálivý smäd. 
55
3
2
Apr
23

Prečo svet nie je dokonalý?

Di-Diana / 23. Apríl 2014 / Úvaha
Raz sa ma kamarát uprostred debaty spýtal: „Prečo svet nie je dokonalý? Nevedela som mu v danej chvíli odpovedať a tak ma to prinútilo o tom popremýšľať. Po dlhšom čase som prišla na istý záver. Myslím, že aj dokonalý svet, by bol nedokonalým. No tak, skús si predstaviť dokonalý svet. Všetci sú šťastní, krásni, spokojní, majú všetko čo chcú, sú bohatí, nie sú žiadne vojny, žiadne konflikty. Vo svete vládne mier. Predstaviť si to je síce krásne a ja sama niekedy po takomto svete zatúžim, ale z tej druhej strany mi nedáva takýto život zmysel. Mám dojem, že by som sa asi unudila k smrti. Neviem si ani len predstaviť, aké pocity by som prechovávala. Existovalo by vôbec niečo ako hnev? Ak áno, tak by pravdepodobne ľudia boli nahnevaní, ale mali by vôbec prečo? Čo by sme robili celé tie dni, keby sme všetko mali? Ľudia v dnešnom svete, by chceli mať všetko na dosah ruky, bez toho aby sa čo i len pohli, nehovorím, že ja nie som výnimkou. Buďme k sebe úprimný, je to jednoduchšie, ale iba tvrdá práca nám dá ten neskutočne dobrý pocit, keď to úspešne dokončíme. Keby bol svet dokonalý nevedeli by sme si nič vážiť, všetko by sme mali, len čo by sme lúskli prstom, boli by sme pravdepodobne obézne, namyslené, hlúpe deti. Síce tento svet, nie je dobrý a deň čo deň sa nad tým rozhorčujem, ale dokonalý svet by nebol o nič lepší. Ako sa hovorí „Všetko má svoje výhody, aj nevýhody,“ aj dokonalosť sama.
 
34
2
3

Brodí sa

Di-Diana / 23. Apríl 2014 / Báseň
Brodí sa morom
negatívnych,
perverzných,
hlúpych,
nezmyselných myšlienok.

Brodí sa davom
pochybovačných,
namyslených,
úbohých ľudí.

Brodí sa vo vlastných myšlienkach,
vo vlastnom svete,
myslí,
že to nevydrží.

Prečo svet nie je dokonalý?...
 
10
1
1

V mojej izbe

Di-Diana / 23. Apríl 2014 / Báseň
Pocit úzkosti,
slabosti
chcem byť sama
už žiadna šťastná dáma.

Dobrá nálada sa vyparila
pozitívne myšlienky som zahodila,
do izby sa zatvorila,
civilizáciu opustila.

Hľadám niečo krásne v mysli,
neviem čo tým presne myslím.

Len tak sedím,
rozmýšľam
a plávam v mori negatívnych myšlienok...
 
12
1
1

IV. Pripravovanie

skald     / 23. Apríl 2014 / Poviedka / Zo súťaže  IV. Spisovateľská súťaž na pokračovanie
Bol máj s jeho príjemne teplými ránami, no ja som na celom chrbte cítil husiu kožu. Možno som detektív, ale celkom určite nie člen zásahovej jednotky. Mal by som dať od tejto záležitosti ruky preč. Mal?

„Máš pre mňa nejakú radu, chlapče? Vyzeráš, že by si skôr nejakú prijal odo mňa,“ poznamenal dedo s tým jeho nepríjemne skúmavým pohľadom. „Pozri, chápem tvoju záľubu v montovaní sa do vecí, do ktorých ťa v podstate nič nie je. Vidím to totiž aj z tej druhej strany. Si človek, ktorému na iných záleží a nerád sa nudíš. A tak si sa dostal aj ku mne. Nevyzerá to síce, že by som mohol získať nejakého iného komplica v mojej záležitosti, ale... bolo by odo mňa nefér, keby som ťa vystavoval nebezpečenstvu.“ Na ukončenie svojho prejavu sa vysmrkal a posadil na posteľ. Rozbitým oknom ťahalo, sivastá záclona sa jemne vlnila.

Nevedel som, čo teraz robiť. Cítil som sa ako tá záclona, aj vo mne sa to hýbalo raz jedným, raz druhým smerom. Usúdil som, že najmúdrejšie bude posadiť sa na taburetku pri stene a potom rozmýšľať čo ďalej. Snažil som sa vidieť to celé tak, že pán Štefanovič je človek, ktorý je zvyknutý postarať sa sám o seba, a že je možno práve silný vo svojej samote.

„Je to tu útulné, hm?“ poznamenal dedo a mrkol na mňa, keď som k nemu vzhliadol. Rozhliadol som sa. Jedno rozbité okno, väčšie i menšie črepy skla na vzorovanom koberci, starožitná nočná lampa a neustlaná posteľ obsadená jedným polonahým dôchodcom, ktorému mohlo a nemuselo preskočiť. Nakoniec som usúdil, že tento človek zo seba vyciedza pred stresujúcou situáciou boja trochu humoru.
„Isteže,“ prikývol som s náznakom irónie. Žmurkať neviem. Je to jedna z tých vecí, ktoré ma na sebe štvú. Mám totiž dojem, že dobrý detektív by mal vedieť ovládať svoje telo v každej situácii. Naviac môže byť žmurknutie v správnej chvíli ideálnym neverbálnym komunikačným prostriedkom. A svetová kinematografia od svojich počiatkov zanovito presadzuje ideu žmurkania, ktoré ovládajú úspešní muži používajúci ho vo všemožných situáciách zahŕňajúcich flirt, business a kamarátsku spriaznenosť medzi dvoma mužmi zdieľajúcimi nepríjemnú skúsenosť. Ako vravím, štve ma, že neviem žmurkať, práve teraz by sa mi táto schopnosť bola hodila.

„Nad čím rozmýšľaš?“ vyrušil ma zo zamyslenia môj hostiteľ.
Pokrútil som hlavou, sám nevediac, čo tým chcem povedať. „Povedzte mi, čo hodláte urobiť, keď vás v tom nechám samého? Obrátite sa na políciu? Odídete z mesta?“
„Cha. Cha. Cha.“ Zdalo sa, že ho to pobavilo, aj keď to nebol srdečný smiech. „Keď ma v tom necháš samého?? Necháp ma zle, chlapče, ja SOM v tom sám. Polícia by mi teraz bola užitočná asi ako sitko na čaj pri pohlavnom sty... Nooo, každopádne úplne nanič,“ dodal, keď mi líca zahoreli jasom zapadajúceho slnka. „Políciu skutočne nie. Toto je moja záležitosť, nemám v úmysle ohrozovať žiadne nedôchodčatá, ktoré by mohli doplatiť na svoj výcvik. Nebudem ani opúšťať mesto. Niečo už vymyslím. Poradil som si už aj proti väčšej presile, teraz je proti mne len jeden mentálne narušený dôchodca, ktorého na mne niečo štve.“
„Vaša schopnosť zľahčovať situáciu je úžasná,“ kontroval som s konečne jasnejšími myšlienkami. „Nemôžete zabúdať na to, že si len myslíte, že je to iba jeden muž seniorského veku. Plus tu vidím jeden dôležitý fakt a to je ten, že sa na vás dobre pripravil, čo nám potvrdzujú jeho výsmešné odkazy, snažiace sa vás vyprovokovať k niečomu neuváženému. Napríklad k falošnej sebaistote. Podľa vašich vlastných slov je to človek, ktorý prešiel množstvom bojových situácií rovnako ako vy, je mentálne narušený a ide po vás. 
Nevidím dôvod, prečo to zľahčovať,“ zakončil som svoju tirádu s káravo zamračeným čelom. Bol som zvedavý, či je môj výraz vierohodný.

„Stačilo, priateľu. Ja len proste nevidím spôsob, ako by si mi mohol byť nápomocný. Napriek všetkej tvojej dobrej vôli,“ vzdychol si seniorský legionár.
„Zatiaľ ani ja, ale to neznamená, že to vzdávam. Budem nad tým ešte premýšľať. Určite sa u vás zastavím,“ uzavrel som svoju neočakávanú návštevu a zdvihol sa z taburetky.
„No súčasný stav vecí mi pripomenul jeden zaujímavý fakt, pane. V jednom viktoriánskom poradcovi pre mladé ženy stálo, že v situácii, keď slobodná žena sedí v kupé vlaku, ktorý práve mieri do tunela, by si mala medzi pery vložiť špendlík ostrým koncom von. Vraj, aby sa vyvarovala nevhodnému správaniu ktoréhokoľvek mladého „gentlemana“. Mierite do tunela, pán Štefanovič, mali by ste sa na to pripraviť.“
Len prikývol a ostal zamyslene sedieť. „Vyprevaď sa sám, Františku, ja to tu idem dať do poriadku,“ povedal rozhodne, akoby moja rada ostala nevypočutá. Naďalej tam však len sedel a pohľad na neho ma utvrdil tom, že ho v tejto kaši nemôžem nechať samého.

Po zvyšok dňa sa mi v hlave sa mi premietalo množstvo obrazov, nech som robil čokoľvek. Rodičia si všimli moju mĺkvosť, ale nerozpitvávali ju. Už ma asi poznali príliš dobre na to, aby mi rušili myšlienkové pochody triviálnosťami. Prehrával som si rôzne možné scenáre toho, čo by sa mohlo stať a ako by sa to mohlo stať, čo je ten Jozef Vojtáš vlastne zač, a ako by som mohol byť užitočný. Viackrát som sa pristihol, že len stojím a pozerám do nízko-inteligenčnej zóny, čiže ako hovoria moji rodičia – do blba.
Za celú nedeľu mi však nenapadlo nič konkrétne.


V upršané pondelkové ráno som u neho ešte pred odchodom do školy zaklopal. Chcel som jednak vedieť, či je stále u seba doma, či je v poriadku, a zároveň mu dohovoriť, aby si dal čím skôr vymeniť to rozbité okno. V rámci porekadla môj dom, môj hrad bolo ako spustený padací most. Zobral to v dobrom, len s kývnutím hlavy. Všimol som si, že sa ešte nestihol oholiť. „Máte niečo nové?“ opýtal som sa nakoniec.
„Pripravujem sa,“ odvetil tajomne. Z jeho očí sa pritom nedalo vyčítať, či sa pripravuje na dôrazný odpor alebo aj na prípadnú porážku. Zatlačil som tie myšlienky nabok. Vonkoncom neboli konštruktívne a tak som prestal analyzovať jeho výzor. „Ak vám niečo napadne, dajte mi vedieť, dobre? Mám vaše slovo?“
„Dnes budem preč, vrátim sa podvečer,“ zaznela jeho strohá odpoveď. Napovedalo mi to, že by som sa mal pobrať. (V tomto som ako adolescent dosť vnímavý.) Rozlúčil som sa teda a odkráčal.
Až oveľa neskôr mi došlo, že mi vlastne nič nesľúbil.

Ten deň som už za ním nešiel, rozhodol som sa dôverovať v jeho schopnosti. Okrem toho sme ešte stále mali dosť času. Východ slnka o tri dni, ako bolo sľubované na nepodpísanom papieriku, mal nastať až v stredu ráno.

V utorok som sa zobudil s veľmi nepríjemným pocitom, že som na niečo zabudol. Sedel som dlhú chvíľu na posteli a namáhal si mozgovňu, no po chvíli som to musel vzdať. Radšej som sa venoval rannému protokolu obsahujúcemu hygienu a striedme raňajky s tým, že stereotypná činnosť uvoľňuje myseľ a ľahšie sa mi podarí prísť na to, čo mi smrdí.
Prišiel som na to na WC, čo by mi vlastne bolo aj prišlo smiešne, kebyže si neuvedomím dôsledky. Utorok znamenal celodennú školskú exkurziu do Viedne s návratom pred ôsmou večer. Pán Štefanovič ostane na všetku prípravu sám.
Vďaka môjmu otáľaniu mi nakoniec ostalo tak málo času, že som sa za ním ani nestihol zastaviť. Hodil som mu len kúsok papiera do schránky s odkazom, že mu zaklopem večer, keď sa vrátim z exkurzie.

Celý deň som cítil neistotu. O štvrtej popoludní, pred odchodom na Slovensko, som to už nevydržal a zavolal z automatu domov. Zdvihla mi mama a na moju otázku mi prekvapene povedala len: „Nie, nemáš žiaden odkaz.“
Aj cesta naspäť bola utrpením. Bol som pevne rozhodnutý nedať to najavo a zniesť otravné a infantilné spôsoby mojich spolužiakov. V podstate som nerozumel, prečo by títo humanoidní samci a samičky nemali byť prevážaní v separátnych klietkach.

Do môjho vchodu som vbehol až po pol deviatej. Rýchlo som ťapol po vypínači vchodového svetla a ostal som najprv prekvapený, keď sa nerozsvietilo, a potom trochu ubolený, keď sa mi v prítmí opäť raz podarilo prevrhnúť bicykle.
V podstate som čakal na to, že dedo zas rozkopne dvere. Na chodbe však naďalej neohrozene panovala tma a také to ticho, ktoré privolá zimomriavky, keď si človek uvedomí jeho ťažobu. Potichu som prešiel k jeho dverám a zotrval s uchom pritlačeným pod kukátkom. Zvnútra som po chvíli začul neznámy mužský hlas s divným piskľavým smiechom.

Klesol som na kolená. Prišiel som neskoro!!!

 
68
3
7

Téma cvičenia: RUŽA

ludo / 23. Apríl 2014 / Cvičenia
Téma cvičenia: RUŽA (č .7)
Hádam jeden z najkrajších, ľahko dostupných kvetov na zemi. Ľudia ju od nepamäti spájajú s láskou a s romantikou. Ten, kto kedysi kreoval ľudské prostredie, nech už to bol ktokoľvek, či čokoľvek, musel byť mimoriadne láskavý. Ruža je krásna, jemná, podmanivá, voňavá, nádherná, mámivá, čarovná - to všetko môže predstavovať ruža.
Nezabúdajme však na to, keď budeme pojednávať svoje cvičenia, priatelia, že ruža nevlastní len neuveriteľnú krásu, ale má aj ostne, tŕne, ktoré hodne zraňujú.

Rozsah textu nie je ohraničený.

Kritéria:
Úspornosť vo vyjadrovacích prostriedkoch.
Forma: báseň, či epický text, ale aj úvaha, alebo prosté zamyslenie.

Téma cvičenia: RUŽA (č.7)


Ak máte nejaký podnet, či návrh použite láskavo diskusiu:
http://www.slavonica.sk/literarne-forum/nove-temy/nova-funkcia-cvicenia/1/?katid=1176283955&temaid=1392163356
 
116
0
1

OPICE A SLEPICE

Nick / 23. Apríl 2014 / Poviedka


OPICE A SLEPICE


Pršelo, jen se lilo.


A to tak silně, jakoby se někde nad olověnou
oblohou rozpadla přehrada. Ve větrných vírech
se masy vody kroutily - místy se tak vytvářely
mohutné válce, které se s burácením blesků
tříštily o ubohé údolí.


Na kraji silnice, která se tu proplétala mezi zatemnělými lesy, se potácely tři opice.
Bylo jasné, že jsou to stopařky. Ovšem
nevybraly si právě ten nejvhodnější čas.
Až na opeřence, který se klátil tak dvacet metrů
za nimi, by v tomto marastu ani otrlého psa
nikdo nevyhnal.
Ale co čert nechtěl.


Na vrcholku kopce se nečekaně rozzářila světla.
Žlutý sportovní vůz pozvolna minul opičí trio
a zastavil u promoklé slepice.
Otevřela se dvířka a chlupatá pracička vlídně
pokynula.
Silný motor zvýšil otáčky, stěrače se rozkmitaly
a topení rozehřálo.


"Mockrát ti děkuji," obrátila se šťastná stopařka na řidičku, "ale ublížit mně nesmíš.

Všichni to v kraji moc dobře vědí - jsem u svého pána nejoblíbenější.
A můj pán je všech myslivců pán!"


"Rádo se stalo."


Ubíhaly kilometry a šílené počasí začalo ustupovat kamsi k severu. Déšť se rozplynul v osvěžujícím
mrholení.
Automobil opatrně zabočil k benzínové pumpě.
Projel kolem až konečně zastavil u šišaté díry
do rozbláceného svahu. Být tam železniční koleje,
tak to nemohlo být nic jiného, než nora pro obyčejné
vlaky.
"Trošku se občerstvíme pohybem, moje milá," usmála se řidička a vysunula klíčky ze zapalování.


"Skvělý nápad! Mám jen jednu otázku. Celou cestu na to myslím - proč jsi zastavila právě mně a ne těm třem opicím přede mnou?"


"Proč?", zakroutila ryšavou hlavou liška -
a několik vteřinek jakoby přemýšlela nad upřímnou
odpovědí -
" protože jedna si zakrývala oči, druhá slechy
a ta třetí tlamu."







 
9
1
0
Apr
22

Poburujú ma

Di-Diana / 22. Apríl 2014 / Báseň
Poburujú ma ľudia,
čo bez cieľa blúdia.

Poburujú ma ľudia,
čo spia
a už sa neprebudia.

Poburujú ma ľudia,
ktorí ma svojím chovaním odpudia.

Poburujú ma ľudia,
čo síce nespia,
ale nikoho nezobudia.

Poburujú ma ľudia,
čo druhých nepoznajú,
no súdia.

Poburujú ma ľudia,
čo iba na seba hľadia.

Poburujú ma ľudia,
čo milujú ľudí,
no vraždia.

Poburujú ma ľudia....
 
36
2
3

1.

mrjm / 22. Apríl 2014 / Rôzne
Zo série  Možno to dokončím
        ...neublížia. Ak sa ich dotkneš, maximálne ťa odhodí, ináč ťa iba slabo strasie...poďme sa hrať- kto vydrží dlhšie ho držať, ten vyhráva...neboj, sú neškodní...
        Boli neškodní. No teraz, keď sme s Tiri nakúkali medzierkou medzi odchýlenými dverami, som si iba sťažka vedela predstaviť, čo nebezpečnejšie od nich existuje. Či je vôbec niečo. Guča strachu mi stúpala krkom do úst a bránila mi dýchať, Tiri tiež iba bezradne lapala po dychu.
        Krik na schodoch ustal. Všetko ustalo, čas sa spomalil, jedna z tých oblúd gumovala celú moju rodinu v obývačke a na schodoch sa objavil rad ľudí. Oviec. Pozrela som na Tiri, ona pozrela na mňa. Vedeli sme, že je čas. Všetko tu opustiť, vziať bergeny a ujsť. Studenými prstami som si odhrnula vlasy zo spoteného čela a prikývla som. Opatrne sme otvorili dvere a snažiac sa urobiť čo najmenej hluku, vykĺzli sme na chodbu. Pomedzi mreže zábradlia som videla, že dav ľudí-oviec pomaly stúpa po schodoch. Začalo sa zadeľovanie. Každá ovca dostane svoj priestor na bývanie, respektíve na prežívanie.
        Náš plán bol jasný- zamiešať sa do davu, a potom sa nejako dostať von z bytovky. Strach ma už prešiel. Miesto neho som cítila zvláštny tlak v ušiach a prázdno. Tiri, čupiaca vedľa mňa, sa už tiež nechvela. Opatrne sme vstali a pomaly začali zostupovať schodmi do stáda. Ľudia-ovce sa na mňa lepili a tlačili zo všetkých strán. Nemohla som sa obzrieť dozadu na Tiri, nemohla som sa obzrieť na ľavo ani na pravo. A odrazu som sa nemohla ani pohnúť. Snažila som sa predrať múrom tiel ale bolo ich príliš veľa. Tirin sípavý dych dokazoval, že je na tom podobne ako ja. Až teraz prišiel Strach. Zahaľoval myseľ, telo obaľoval do studeného potu. Nemohúcne som búšila do tiel predo mnou. Nemôžem dýchať! Všetko predo mnou splynulo do jednej farebnej masy. Búchala som a kopala, hrýzla a škriabala a snažila som sa nahlas nerozrevať. Čosi ma prudko posotilo dopredu a ja som letela dole ako dobre naložená guľa, nohami sa ledva dotýkajúc schodov. Preskočila som nejaké telá, vrážala do iných tiel...vôbec som nevidela, nepočula, necítila. Iba som vedela, že som skoro mŕtva. A ak sa odtiaľto nedostanem, tak budem určite mŕtva.
        Tirina ruka zovrela moju, jej krik mi prenikol do uší. Otvorila som oči (už viem prečo som nič nevidela) a začala som kričať tiež.
 
30
0
0

Chcem počuť ich názor?...

Di-Diana / 22. Apríl 2014 / Báseň
Kladné, záporné názory
sú ako nočné mory,
chcem byť sám,
v hlave zmätok mám.

Neviem čo robiť,
či konať,
či iba nemo stáť.

Počúvať seba,
či názory druhých?
Rozhodne nie,
nenechám sa ovplyvniť.

Ale rada sa vždy zíde,
ich osobný názor,
možno niečo na um mi príde
zväčším si svoj obzor.

Ale chcem počuť ich názor?

Nepokoj v hlave,
strach,
že zmetie ma to ešte viac
ostávam ticho premýšľať.
 
36
2
5

Ešte zopár myšlienok o opise milostnej scény

ludo / 22. Apríl 2014 / Rôzne
Zo série  Tvorivé písanie
Pred sviatkami, milí Slavoničiaci, sme sa spoločne venovali Opisu milostnej scény. Nakoniec musím uznať, že s týmto opisom sme nemali až také problémy, aké som pôvodne predpokladal. Mnohí uchopili tému veľmi civilne a naozaj slušne podali tento, inak veľmi ošemetný, námet. Všetkým zúčastneným autorom ďakujem. 

Jana Raven, priam vyspelo a profesionálne nám dala nahliadnuť, do románovo silného osudu ženy, ktorá vie čo dôstojnosť a zásady v partnerskom zväzku znamenajú. Vynikajúce a silné Cvičenie. Hodne detailov a nebojím sa povedať, filmových pohľadov do príbehu. Dielo by si zasluhovalo širší priestor. 

Danuna nám ponúkla svoj inak mimoriadne zaujímavý literárny názor na to, že milovanie je ako umieranie. Cvičenie napísané majstrovsky, čisto a inteligentne. A s vtipom! Klobúk dole. 

Skald, nám  ako obyčajne predostrel mimoriadne citlivý a vnímavý pohľad starého pána. Jeho spomienky a mladosť a túžobná už dávno zašlá romantická noc, ktorú nám tak citlivo predložil. Jemne a typicky po skaldovsky. Podarené cvičenie.

Deviant, je v ňom niečo silno provokujúce a smädné. Aj keď sa to nezdá, mám tohto autora veľmi rád. Jeho príbehy sú inteligentné a pritom drzé, na nič sa nehrajúce a zvodné. Hm.

Living Girl, talentovaná milá dáma, ktorá, cítim to, má v talóne ešte veľmi veľa a je pripravená nás o tom postupne presvedčiť. Inak pokorná a milá autorka.

Avalon, nekonformný, nezávislý a hodne svoj. Typický literát. Do ničoho si nenechá hovoriť. A ani to nepotrebuje. Jednou vecou si buďte istí, jeho príbeh a podanie vždy prekvapí, nudiť sa zaručene nebudete.

Alliena, slobodná a silná autorka, ale vnímavá a svojská. Jej texty sú dobré, ale stále mám pocit, že nám ešte neukázala všetko, načo táto nezávislá pani, naozaj má.

Leia, milá, citlivá, ale dobre vypísaná a žensky i autorsky mimoriadne zrelá. Pocitovo, emočne i inteligenciou. Čakám na ten román, ktorým nás raz všetkých prikuje ku stoličkám, či posteliam.

Kyrilov, azda jediný autor pri ktorom sa máličko hanbím a pociťujem dlh, pri svojom hodnotení v rámci cvičení. Ani nie tak dlh týkajúci sa cvičenia "Večerné jatky", ale všetkého, čo publikoval. Mal som zachytiť ten jeho obrovský potenciál. Asi by som svoje hodnotenie k jeho poslednému napísanému cvičeniu trochu zmenil.

Ďalšie cvičenie bude tematický viac pohodovejšie - ešte dnes, alebo zajtra ho uvediem. Trochu pri ňom zvoľníme. Ale to nasledujúce, po ňom bude hodne ťažké, to vám už teraz môžem sľúbiť. Podstatou je, aby sme sa o písaní niečo postupne dozvedali. 

Ďakujem.



Cvičenia sú na linku:
http://www.slavonica.sk/cvicenia/
 
160
7
8
Apr
21

Pocit

Adriana Šalachová / 21. Apríl 2014 / Báseň
Pohľad do neznáma
krajina známa
pocity moje
cudzia sa vo mne
ostávam sa báť
zo známa do neznáma
mrznem
hľadám
váham ...... ostávam.



Snáď raz
dnes nie
prídem
ostanem
odídem
vrátim sa iná.

 
81
3
3

ÚVAHA O SILE

JA / 21. Apríl 2014 / Poviedka

ÚVAHA O SILE


Nechcelo sa mu, ale sľúbil Petrovi, že ešte zavolá. Len kde má telefón? Aha...
"No nazdar! Tak ako?"
"V pohode," odpovedal Peter. "A ty?"
"Tiež... teda trocha ma bolí tá ruka."
"Kašli na ňu, nehráš predsa rukou."
"Nie, však prídem. Dúfam, že aj ostatní. Tú prehru im vrátime aj s úrokami."
"No jasne!"
"A čo robíš?" spýtal sa Kristián.
"Teraz? Súložím s tvojou ženou."
Ostalo ticho.
"Ale houby..." ozval sa Kristián po chvíli. "To fakt?"
"Čo neveríš?"
"Však hovorila, že ide do obchodu."
"Ženy klamú, to si nevedel?"
"Ale takto...?"
"Pozri - vypni na chvíľu, dobre? Odfotím ti ju." A vypol.
Za čas dlhý ako vek vesmíru prišla fotka Kristiánovi na mobil. Bola na nej jeho žena, i keď v popredí boli jej stehná a pohlavie, tak si nebol istý.
"Zrovna ste začali," zavolal Petrovi.
"Ako vieš?"
"Ešte bude chcieť jazdiť na koni. Potom ti ľahne na nohy, a tak sa dorobí, to má najradšej. Tak daj bacha, nech ti ho nezlomí, nebude mať kto chytať."
"Neboj..." ale Kristián už vypol.
Peter pozrel na Marcelu.
"Nenaštval sa?"
Marcela sa pozviechala. Bez slova zatlačila Petrovi na hruď, vyliezla na neho a nastokla sa na penis. Najprv pomaly, potom stále rýchlejšie rajtovala ako na divokom žrebcovi. Ten to však nevydržal a náhle sa vystrel.
"Ty si taký debil!" skríkla pojašene. Vyskočila a prstom sa snažila niečo ešte napraviť.
"Vážne si to do mňa pustil?"
"Však čo tak divočíš!"
"Si debil, debil!" a bežala do kúpeľne. Vliezla do sprchy, ale vedela, že to aj tak nepomôže. Potom sa rýchlo obliekla a vypadla. Nepovedala tomu somárovi ani ň.
Doma hneď bežala do svojej skrinky a dala si tabletku. Dúfala, že to ešte zaberie. Kristián bol doma a jedol polievku. Prišla do kuchyne už akoby nič. Pozrela sa do hrnca na šporáku.
"Čo si nedáš guláš?"
"Pred zápasom nemôžem."
"To je som hladná ako vlk." A hodila si na tanier poriadnu žufaňu. Strčila to do mikrovlnky. Zapla. Do hukotu tej rachotiny spustila.
"Pozri, mne nevadí, že hráš futbal. Ale nemohol by si ho hrať s niekým iným, než s Petrom?"
Kristián dojedol.
"Prečo?"
"Lezie mi na nervy, že sa poznáte."
Kristián sa díval niekam na zem, akoby hľadal vlaňajšiu špinu.
"Tie rajčiny si kúpila?"
"Čo?"
"No rajčiny... vieš, že ich mám po zápase najradšej."
"A kedy? Čo myslíš, že behám ako ty?"
Toto ju vždy vytáča, jeho blbé reči.
"Čo si nervózna?"
"Lebo ma serieš!"
Zrazu vstal, skočil k nej a chytil ju zozadu za prsia. Začal ju bozkávať na vlasy, na krk, na uši. Ona sa vzpierala, snažila sa vymaniť, až keď zacítila jeho ruku na svojom pohlaví, zavrčala ako pes.
"Teraz nie, do šľaka!"
"Poď na jedno... hneď budem hotový." A stiahol jej nohavice. Kľakol si k nej a zaboril jej nos do nohavičiek.
"Vypadni! Nebudeš mať sily pri zápase."
Kristián sa spamätal. To je fakt. Minule pred zápasom tiež na ňu skočil, a potom bol celý polčas ako bez života.
Marcela vytiahla tanier z mikrovlnky. Nemohla chodiť. Kristián jej musel zase natiahnuť nohavice. A zapnúť zips.
 
31
1
3

Unavený

JA / 21. Apríl 2014 / Poviedka


UNAVENÝ


Na webe nič zaujímavé, pred sebou ešte toľko hodín z dňa... Chodí kvôli tomu do knižnice - kvôli pošte. Kedysi ju nosili zadarmo do schránky, teraz by musel dať štyri stovky za počítač, plus pravidelné poplatky.
"Knihy si nebudete brať?"
"Nie, ja už som prečítal všetko."
Boli to pyšné slová, preto medzi dverami ešte dodal:
"Prečítal som stovky kníh. Každá ďalšia ma nudí."
Nevedel jej vysvetliť, v čom je problém. Nevedel to vysvetliť ani sebe. Je v nich čosi nepravdivé, strojené. Áno - optimizmus.
Na ulici pokračoval: Optimizmus je mor, ktorý sa v literatúre pestoval celé stáročia povinne. Bojovať a žiť! Taký je predpis.
Mal plné zuby bojovania... ten výrok: Socializmus bol oddych od kokurenčného boja.
Je strašne unavený. Na smrť! Naučil sa civieť do zeme. Ide po ulici a hľadí dva metre pred seba. Pomáha to úžasne: Nevidí tie stupídne reklamy. Nevidí tie tváre veriace v dobro. Nrmusí zdraviť známych a príbuzných. O to horší je potom príchod domov, keď sa zobudí z letargie. Niekedy ani nedokáže hovoriť. Ktovie, kde je hranica - že od akého bodu už sa hlasivky neaktivujú? Ale... to samozrejme nie je o hlasivkách. Svoj bod dávno prekročil. Nie v jeden pochmúrny deň, ale počas márnosti niekoľkých rokov. Keď sa dielo vyparilo, a ostal len zrobený človek. Keď optimizmus ukázal, aký je podlý a odmieta platiť dlhy.
Tak je to v dnešnej dobe: Nezáleží, koľko makáš, ale na ktorej strane si. V minulosti dokázal búšiť dvanásť hodín denne. A veru búšiť, žiadna ulieváreň! Teraz, keď vidí poisťovacieho panáka - v tom kvádre, vyholený ako hovno, peknučký, zdravučký... ako tára tie nezmysly!... nie, to by nedokázal. Takej práce nie je schopný. Klamať je obrovsky namáhavé. Predovšetkým klamať seba...
Do čoho sa pustiť? Aby sa nehlásil žalúdok, nervy, ani chrbát od "ponížene ďakujem"? Kde vziať odvahu klamať sám seba, že už to nemôže byť lepšie... Idú nohy, klopkajú, vpravo i vľavo, nakupujú, volia, telenovely, heppy endy... A čo, už je raj? Kde sa to stalo a kedy, že jeho nepozvali? Zabudli ho stiahnuť z nútených prác. Bolo to ako stavať pyramídu od vrchu. Najprv špic, a potom pod neho strkať kamene. Je na dne.
A lásky, tie ako? Má ich spočítané. Jeden, dva, tri... proste x. Žiadne nepribúdajú, už dávno. A je rád, lebo ten výbuch citov - to je neporiadok v hlave, to je bordel! A potom, keď uprace, je mu zima a nechá sa kopať do zadku. Aj by sa rozprával, ale vždy, keď začuje: kvety, príroda, topánky, kamoška, farba na vlasy, nevera, záclony, kuchyňa, koberec, nový nábytok... to sú také blbosti! Čo je to za živočích, tá žena? Je to vôbec náš druh?
A deti... och, to je najťažšia téma. Len čo prestanú liezť po štyroch, začnú sa stavať na zadné. Dievčatá sa múdrejú a chlapčiská, tí chcú vytlačiť otca z trónu. Usilujú o to v každej prkotine. Akoby otec bol ich sokom v boji o mamu. Debilná príroda, zase chce bojovať! A že vyhrávajú, to je jasné, kto by bojoval cez kopirák... Otec je ten, čo dáva, matka je tá, čo berie a deti tomu velia. Smiešne...
Už vyschol prameň slov. Dnes mlčí. A ide: dva metre pred seba, zvyšok až po obzor má prečítaný. Kto by ešte čítal knihy, tie sračky...
V predajni mäsa sa postavil ku spišským párkom. Predavačka nikde. Po ňom prišla panička, čo má rada slová. Postavila sa k pokladni. Potom predavačka.
Pani bez pardónu začala hovoriť. To a tam to, dvadsať deko a nakrájať, prosím.
"Ja som tu bol prvý!" okríkol ju. "Rozumiete?! Prvý!"
Nekričal na ňu, ale na tie stohy kníh, na lásku, pravdu a optimizmus, na tie blbosti, čo nezanechajú ani toľko stopy, čo mucha na okne.
Pani sa zaradila za neho. Bez slova. Zrazu sa vyparil jej optimizmus a všetky slová za celý život nemali váhu toho mlčania, keď čakala, až na ňu príde rada. 
40
4
2

CITÁTY O ŽIVOTE

Joshua / 21. Apríl 2014 / Báseň
CITÁTY O ŽIVOTE

Žalm 1 -Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Žalm 119,1-17Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho. Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú. To sú tí, čo nepáchajú neprávosť a idú jeho cestami. Ty si dal príkazy, aby sa verne plnili. Kiež by ma moje cesty viedli tak, žeby som zachovával tvoje ustanovenia. Veru nebudem zahanbený, keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, že som poznal tvoje spravodlivé výroky. Tvoje ustanovenia chcem zachovať, len ty ma nikdy neopusť. Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová. Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil. Pane, ty si velebený; nauč ma svoje ustanovenia. Svojimi perami vypočítavam všetky výroky tvojich úst. Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť ako zo všetkého bohatstva. Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, rozjímať o tvojich cestách. V tvojich ustanoveniach mám záľubu, na tvoje slová nechcem zabúdať. Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť a tvoje slová zachovám.Príslovia 4,18-27 Púť bezbožných je ako tmavá (noc), nevedia, na čom sa potknú. Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetlo rozbresku čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa. Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom. Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života. Odstráň od seba falošné ústa a úskočné pery nech sú ďaleko od teba. Nech tvoje oči hľadia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba! Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa. Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo, odvracaj svoju nohu od zlého!Príslovia 10,27-29 Bázeň pred Pánom predlžuje dni života, lež roky bezbožných sa skracujú. Očakávanie spravodlivých (sa premieňa) na radosť, lež nádej bezbožných sa obracia navnivoč. Pánova cesta je pevnosťou pre bezúhonného človeka a postrachom pre tých, ktorí pášu neprávosť.Izaiáš 38,15-22 Čo mám vravieť? Veď mi povedal a on to urobil. Velebiť ťa budem po všetky svoje roky pre trpkosť svojej duše. Pane, pre toto sa žije a pre toto všetko je život môjho ducha, veď ma uzdravíš a dáš mi život. Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy. Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť. Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť. Pán ma vyslobodí a moje piesne budeme spievať po všetky dni svojho života v dome Pánovom.“ Izaiáš hovoril: „Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije.“ Ezechiáš však povedal: „Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu.“Evanjelium podľa Matúša 6,24-34 Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.Evanjelium podľa Matúša 19,16-30 Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.Evanjelium podľa Marka 8,35-37 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
1. List Timotejovi 6,10-12 Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie
 
19
0
0

POVZBUDENIE VO FINANČNEJ KRÍZE

Joshua / 21. Apríl 2014 / Báseň
POVZBUDENIE VO FINANČNEJ KRÍZE
Žalm 23
Dávidov žalm. Pán je môj pastier, nič mi nechýba: pasie ma na zelených pašienkach. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní. Žalm 34,5-11Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou. Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich. Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu. Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, veď bohabojní núdzu nemajú. Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať.Žalm 37,3-7 Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia. Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce. Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará. Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo a tvoje právo ako poludňajší jas. Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, s človekom, čo strojí úklady. Žalm 84,5-13 Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome a bez prestania ťa velebia. Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, keď sa chystá na svätú púť. Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. Stúpajú a síl im stále pribúda, až na Sione uvidia Boha najvyššieho. Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, vypočuj ma, Bože Jakubov. Bože, náš ochranca, pohliadni a pozri na tvár svojho pomazaného. Jeden deň v tvojich nádvoriach je lepší než iných tisíce. Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v stanoch hriešnikov. Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. Pane zástupov, blažený človek, čo sa spolieha na teba. Žalm 102,18 Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami. Nebude. Evanjelium podľa Matúša 6,25-34Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia. List Filipanom 4,19-20Môj Boh splní každú vašu túžbu podľa svojho bohatstva v sláve v Kristovi Ježišovi. A Bohu a nášmu Otcovi sláva na veky vekov. Amen.
 
38
0
3

Ježiš Kristus a jeho výroky

Joshua / 21. Apríl 2014 / Báseň
Ježiš Kristus a jeho výroky
Ježiš Kristus a jeho najznámejšie výroky. Ježiš Kristus je Boží syn a spolu s Bohom otcom a Duchom Svätým tvoria jednotnú Božskú trojicu. Jeho výroky sú nesmierne dôležité, lebo majú vplyv na náš súčasný, ako aj večný život.
Evanjelium podľa Marka 2,17 „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Evanjelium podľa Marka 16,15 „ Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreni.“Evanjelium podľa Matúša 5,8 „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“Evanjelium podľa Matúša 5,13 „Vy ste soľ zeme.“ Evanjelium podľa Matúša 5,44-45 „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Evanjelium podľa Matúša 7,12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Evanjelium podľa Lukáša 8,21 „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ Evanjelium podľa Lukáša 9,26 „Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.“ Evanjelium podľa Lukáša 10,21 „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.“Evanjelium podľa Lukáša 11,9-10 „ Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“Evanjelium podľa Lukáša 12,8-9 „Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi. Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.“ Evanjelium podľa Jána 8,7 „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ Evanjelium podľa Jána 8,31-32 „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Evanjelium podľa Jána 14,6 „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." Evanjelium podľa Jána 14,9 „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ Evanjelium podľa Marka 12,17 „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
 
30
0
1

Modlitba

Džena / 21. Apríl 2014 / Báseň
Počujem srdce,ešte stále bije,ešte stále žijem,
svoj život ešte zmeniť smiem.
Ja to viem a zato Ti Bože dakujem.

Život je dar,
to najvzácnejšie čo mám,
nikomu ho nedám,
len Tebe ho raz odovzdám,
ked príde čas.

Daj mi nádej,vieru a lásku.
Vlej,prosím do duše mi spásu.

Velebím Tvoje meno.
A ako ľudia vravia -
Pánu Bohu poručeno.
Ved moje kroky tam kam treba,
aby som raz prišla do neba.

K Tebe Pane,
Len Ty vieš čo sa stane.
Ukáž mi svoju tvár 
a daj mi ten dar,
Aby som vedela ,
čo je dobré a čo zlé,
a že s Tebou všetko unesiem.
 
21
0
1
Literatúra Básne a poézia Poviedky Pravidlá pre používateľov
Angličtina online Ako sa naučiť plynule anglicky v rekordne krátkom čase
Literárny portál Slavonica @ 2006 - 2014