Tvorba
Komunita

Články

Jan
27

smetisko

olicko / 27. Január 2015 / Báseň
v jej otvorených ústach bolo
celé ticho smrti
dralo sa von 
ako vnútrožilná apokalypsa
a parazitovalo v dúhovom odtieni
stratených dní
niekto si povie "otrepané klišé"
narkoman precedí nesmelý úsmev cez pery (...)
a tá kurva zase raz vstala 
s rúžom cez pol papule
tej nádhernej diery 
ktorá je takmer zadarmo
satisfakcia niekedy nakope zadky 
nesprávnym primátom
 
15
0
0

Roztopené srdce

Rosie / 27. Január 2015 / Báseň / Zo súťaže  Spisovateľská súťaž: Ľady sa lámu
Kedysi dávno cudzí ľudia,
dnes sa jeden vedľa druhého budia.
S pocitom neznáma a strachu v duši,
ani len nevie, že jej slzy svojou prítomnosťou suší.


Kedysi dávno dvaja cudzí ľudia,
on žil len z práce, ona len z flámu
postupom času medzi nimi ľady sa lámu.

Kedysi dávno milenci, 
ruka v ruke kráčali po uliciach,
dnes on je s inou,
a ona plače po nociach.

Kedysi dávno jej srdce láskou roztopil,
keby len vedel, čo tým spôsobil,
kedysi dávno bolo všetko tak ako malo byť,
no on to musel všetko pokaziť.

 
21
2
2

STARÝ PRIATEĽ

Rosie / 27. Január 2015 / Báseň
STARÝ PRIATEĽ

Vkrádaš sa do mňa, a s tebou prichádzajú všetky tie zlé spomienky,
do mozaiky minulosti chýbajú mi kamienky.

Vkrádaš sa a cítim v duši chlad,
viem, že je to tvoja práca, a preto si rád.

Vkrádaš sa do mňa a vnášaš do mojich očí sĺz potok,
viem, že si to ty, starý priateľ:"Dobrý deň smútok!"
 
22
1
1

Ilúzia

jacqomo / 27. Január 2015 / Báseň
S posledným snehom odchádzam preč,
s prvými jarnými lúčmi prichádzam späť.
V tme ako zrnko svetla mi zrieš,
si morfiom keď v bolesti zatínam päsť.

Tvoj úsmev je mojou infúziou,
krvinky sa viažu, dotyk pier ma lieči.
Moje srdce netlčie s inou,
možno fráza no pre mňa to nie sú len reči.

Ak raz budem padať, padni so mnou
aby som ťa stretol aj v druhom živote.
S tebou je krivá cesta rovnou,
ilúzia sna utopená v clivote.

 
58
4
6

WC-Citov

Mauricio / 27. Január 2015 / Báseň

Splašky ranených citov vyplavili očné kanály
nevyslovená špina v krku klopala mi na anál
všetok ten bordel, ktorý ma sral
z lásky som spláchol a stiekol mi po tvári.


 
35
2
2

Nudím sa nudím sa

septickdept / 27. Január 2015 / Miniatúra

Nudím sa
Nudím sa
Zajtra budem sám
Už sa nebudem nudiť
Budem chlastať
Písať 
spať
To ma napĺňa
 
34
0
2

Hriech odísť hriech vlastniť

septickdept / 27. Január 2015 / Báseň

Hriech že ideš za druhou to je sloboda
Vlastniť to je hriech
Nemožeš slobodne odísť?
To je ako keby ti zakázali aby si si nechal narásť bradu
To je ako keby ti zakázali slobodu
Ako keby žene zakázali ženské zbrane

Bože už ju nemám...zabil som ju svoju ženu
Som slobodný schovávam sa s kurvami v raji
Hriech že si ju chcel vlastniť a volal:Keď ju
nebudem mať ja nebude ju mať nikto
Hriech že si ju zabil a vravel:už ju nemám
Som slobodný už sa možem zase oženiť Bože

Aby si nemusel popravovať mal by si sa polepšiť
Určite by nebola taká zlá keby si bol láskavý
Určite by sa ti zdala kvalitná keby si miloval
Príťažlivosť nemožeme hádzať medzi nedostatky
lebo nedostatky sa dajú láskavým slovom odstrániť
Ale príťažlivosti sa nedá naučiť len tak ľahko

je to ako keby sme chceli od slepého aby videl
Od nemého aby rozprával od ochrnutého aby chodil
Ani keby sme ich tresli o stenu by sme ich to nenaučili
Sloboda zabiť a sloboda odísť sú dve rozdielne veci
Aj keď niekedy sa nám zdá že sú to dva rovnaké hriechy
Lebo po oboch ostávajú zničujúce následky
Keby sme zabíjali za vraždu a cudzoložstvo zabíjanie
za oboje je zlé....zabiť je heroín a cudzoložstvo teín

Odísť može ten ktorému sa blíži nie ten čo blíži
Ale to už nie je sloboda keď nemože odísť ten čo blíži
Rob to a neviň sa alebo to nerob!
Kedy má odísť? Až keď bude dobrý? Až keď bude príťažlivá?
Keby nemohol človek odísť tak by uzákonil tých čo chcú vlastniť
Takže nie je hriech odísť či už je to kurevník tyran alebo dobrák
Ale je to naozaj tak? keď Boh pošle trest v podobe zlého
človeka tiež vtedy neuzákoňuje zlo ako dobro

Za zlé správanie by mala byť kopačka do huby
Tak ako ženy sú slabšie a povačšine  nevedia karate
tak muži to zneužívajú a preto sa zle správajú

Komunisti vedeli čo je múdrosť ale neprovozovali svedomie
Alebo nevedeli čo je múdrosť a komunizmus nazvali múdrosťou
Keby som mal od nej to čo chcem od nej-múdru príťažlivosť
tak by som mal svedomie....
Ale svedomie sa chce odomňa bez tej múdrej príťažlivosti
Múdrosť je svedomie že budem dobrý bez jej a svojej príťažlivosti
Aspoň jeden z nás keby bol príťažlivý

Človeka nemožno vlastniť
Už neviem kto to povedal
Či to bol kurevník alebo spravodlivý
Odpusť mi Bože!
Vravíš odpustím...to je najmenej
Ale pozri sa pred seba na to bojové pole - samá mŕtvola
Pozri sa pred seba...či ti tvoja rodina odpustí...či ti ľudia odpustia
Nedokázal si si predstaviť dosah svojho konania?
Myslím že teraz ťa ja trestať nemusím...pozri sa pred seba
Urobil si niečo hrozné
Moje tresty sú niekedy upozornenia
Tvoj trest je natoľko veľký že je nemusím do toho vstupovať
Ty si nezostal iba pri vyhrážke
Mal si povedať namiesto:nerob lebo ťa zabijem nerob lebo
ťa pohladím...ale tvoje nervy preskočili kopance do riti facky a paste
a prešiel si k nožom a puškám

 
27
0
2

Muspelheim

Miro / 27. Január 2015 / Báseň
Zo série  Sever
Gejzíry krvavej lávy
tryskajú
z roztrhanej zeme.
Tornáda dusného dymu
spaľujú
všetko živé plemä.

Plamenné stromy
stoja v nekonečnom rade,
horiace skaly,
padajú po krajine všade.

Surtur z hrobu povstáva,
poriadok a zákony
navždy končia.
Zánik sveta nastáva,
oslobodila sa
skaza vlčia.

V spaľujúcom kotli
magmatu a
vriacej horniny
sa taví odcudzenosť,
mosty spálené do tla,
nevedú tam, kam prv.
Horí prázdnota a
opustenosť.

Rieky lávy sa kľukatia,
všetko zaplavujú,
vylievajú sa z brehov...

...tie rieky sú tvoje žily,
tá láva je tvoja krv.
 
16
2
0

Kam nás hviezdy dovedú .16. ( Boj )

Alliena     / 27. Január 2015 / Rôzne

Liana ležiac neďaleko od Tapy sa pohla.
„Ach,“ vzdychla si a na krátky moment nevedela čo sa stalo. „Kde som to?“ 
„Spadli sme, ale teraz sa musíš dvihnúť zo zeme pretože tu nie je bezpečne!“ prikázala jej priateľka a pomohla vstať. Obe opatrne kráčali k otvoru, kde aspoň trochu prenikalo svetlo. Pod nohami im občas niečo zašuchotalo a vydávalo pritom čudné zvuky.
„Dason kde si?“ skríkla s obavou.
„Som v poriadku Liana neboj sa,“ bolo počuť hlas z boku neďaleko od nich.
Postavil sa a chcel niečo povedať, keď sa mu čosi obtrelo o nohu. Dych sa mu zasekol od strachu a srdce mu začalo tak hlasito byť, až ho to ohlušovalo. „Hádam sa mi to iba zdá,“ zamrmlal si nahlas pre seba, aby si dodal odvahu. Začal hľadal svoj vak, ktorý pri páde strhol so sebou. Horúčkovito prehmatával svoje okolie. Tu vo výške svojich kolien uzrel dve nehybné malé svetielka. Na okamih stŕpol, ale oni vzápätí zmizli. S úľavou si vydýchol a pokračoval. Preto si nevšimol, že za jeho chrbtom sa postupne začali objavovať ďalšie.
„Tu je!“ vykríkol  a rýchlo ho otvoril. Vytiahol baterku a posvietil si okolo seba. Vzpriamil sa a vtedy uvidel ako z diery vedľa neho, sa pomalým tempom vysúval ohromný čierny červ, pokrytý tvrdým pancierom. Malé lesklé oči s blanami naňho kruto hľadeli. Tesne pod nimi mal  širokú okrúhlu papuľu plnú ostrých zubov, ktoré mu rástli až niekam do hĺbky jeho útrob. Z otvorenej tlamy mu vychádzal úzky červený jazyk. Podivne zachrčal a v momente na neho vystrekol smradľavú tekutinu. Doktor inštinktívne stihol dať pred seba ruku, aby sa ochránil.
„A sakra!!!“ bolestne vykríkol. Celý rukáv sa mu zošúveril a začal rozpadávať. V okamihu si ho strhol dole, ale bolo neskoro. „Tak to teda nie!“ zreval, odskočil na bok a siahol po zbrani, ktorú nosil pripevnenú na stehne.
Výstrel preťal tmu a červa odhodilo priamo do kopy, pri ktorej práve stály obe ženy. Tie od strachu vykríkli pretože strela ich tesne minula.
„Zbláznil si sa!? Chceš nás zabiť?!“ rozhorčene skríkla.
Zľakol sa, keď si uvedomil čo spravil.
„Netušil som, že ste sa tam práve postavili, ale pozrite sa na toto!“ vykríkol zhnusene.
Všade kam posvietil sa nachádzali škrupiny od vajec a potvory rôznych veľkostí. Svetlo im zrejme muselo prekážať, pretože sa mu snažili vyhýbať a rýchlo sa rozliezali po kútoch.
„Musíme vypadnúť!“
Mal v úmysle sa vyštverať tou istou cestou, akou  spadli. No len čo sa k nej priblížil, uvidel tenký prúžok dymu a vzápätí vzbĺkla celá kopa priamo pred  ich očami. Okamžite cúvli od nej preč.  
„Udusíme sa!“ kričala Liana utierajúc si podráždené oči.
Dason zbledol keď si uvedomil, že to zapríčinil zrejme jeho výstrel. Tie huby museli mať vysoko horľavú konzistenciu a popritom uvoľňovali do vzduchu jedovaté výpary.
Boli v pasci a vedeli, že v tejto chvíli im nik nemôže pomôcť.
„Niekde sa schováme a prečkáme to!“ zakričal.
Márne však svietil po okolitých stenách, len čo si akurát všimol, že tie obludy zaliezli hlboko do útrob dier a s prenikavým zvukom sa im stratili z dohľadu.
Nakoniec postrehol v zadnej časti malý výklenok. Priestor sa im začínal napĺňať žltým dymom napriek tomu, že veľká časť jeho vychádzala aj na povrch.  Dymiaca kopa sa po chvíli zrútila a svojimi žeravými úlomkami zapálila ostatné. A oni schovaní  v kúte malého výklenku už len dúfali, že to snáď  prežijú.
Liana sa pritisla úplne k stene a sadla si na vyčnievajúci kameň. Ten sa ale odrazu pod jej váhou pohol a zaboril hlbšie do zeme. Ihneď nato  začuli podivný zvuk a stena za ňou sa zatriasla a pootvorila.
„Pomoc!“ skríkla strachom, keď sa prepadla chrbtom do otvoru. Skala neprestala škrípať a následne sa pomaly zatvárala. Dason s Tapou nezaváhali a skočili. Len tak, tak, to stihli. Ticho ktoré ich následne ovalilo bolo deprimujúce.
„Pomôž mi Liana!“ vykríkol od bolesti.
Posvietil jej a ona na jeho predlaktí uvidela hrozivé popáleniny a v niektorých miestach bolo vidieť až kosť.
„To je šialené!“ zaúpela zdesene, ale nakoniec s pomocou Tapy ho ošetrili.
Trvalo chvíľu kým sa spamätal a nabral silu. Postavil sa a zahľadel na skalu ktorá ich zachránila. Začudovane pokýval hlavou. Videl totiž všetko čo sa práve dialo za ňou a aj miesto, kde pred chvíľou bojovali o život. Natiahol ruku a dotkol sa. Stena bola úplne hladká a príjemne chladivá.
„To je  záhada, je to umelé. Ale prečo?“ množstvo otázok sa mu rojilo v hlave. Tušil však, že v tej chvíli na to aj tak nedostane odpoveď.
„Ostaňte tu na mieste a ja sa pre istotu poobzerám čo je ďalej,“ povedal.
Obe ženy sa už len dívali, ako im postupne mizne aj ten malý kúsok svetla, ktorý im dodával nádej. Neprešlo však ani desať minút a bol späť.
„Toto musíte vidieť!“ hovoril rozrušene a doslova ich ťahal za sebou. Len čo vyšli z  chodby, pred očami sa im začali rozsvecovať malé svetlá ktoré boli zabudované do podlahy. Postupne sa vynáral široký priestor obložený kovovými platňami. Tam uvideli rôzne prístroje, dosky, čudné nádoby a  uprostred toho všetkého trónil zakotvený mimozemský vesmírny stroj.
 
21
1
0
Jan
26

Percentá navyše

Pavol z východu kraj     / 26. Január 2015 / Rôzne
U pána doktora

Babka: Pochválen, pán doktor.
Doktor: Vitajte. Len stúpajte smelo do mojej vychýrenej ordinácie, najlepšej široko-ďaleko.
B: Stúpam, stúpam, len ma akosi pichá tuto, ľaľa, nad kolenom. Aj Vám rada ukážem, len čo si vyhrniem kidľu.
D: Babka, ja Vám verím aj bez vyhrnutia. Ale poďme si najprv splniť potrebné záležitosti. Takže, stlačenie kľučky na dverách v čakárni a v ordinácii a pacientsky podiel na jej opotrebovaní- to je päťdesiat centov krát štyri. Pre istotu skontrolujem kamerový záznam z čakárne. Aha, tu je to. Už sa v tom zlepšujem. Ale, čo to? Tu vidím, že ste hneď niekoľkokrát stláčali kľučku na dverách.
B: Pán doktor, to som si odbehla do novinového stánku kúpiť Maxikrížovky za supercenu pre manžela. Raz mesačne sa zúčastňuje krížovkárskeho viacboja pre mierne pokročilých. A pre seba som vzala Plus druhý deň. Mám rada bulvár, viem sa pri ňom úžasne odreagovať.
D: Nuž dobre, kvitujem Vám to. Manželovi prajem,aby mu to pálilo čo najdlhšie.Takže, poplatok za listovanie v čakárňovej tlači vo Vašom prípade odpadá, či?
B: Pán doktor, ja sa Vám musím priznať, že som iba jedným očkom nahliadla do magazínu o rizikách začínajúcej stareckej demencie, aby som sa uistila, že mi ešte dlho hroziť nebude.
D: Je chvályhodné, že ste to včas priznali, takže Vám zaúčtujem iba polovičný poplatok za listovanie v čakárňovej medicínskej tlači. To činí dvadsať centov. A čo použitie toalety? Pozriem sa do kamerového záznamu. Čo to nevidím! Až štyrikrát ste použili toaletu?
B: To prosím asi kvôli nevyváženému a nesprávne skombinovanému obsahu raňajok.
D: Uznávam, to sa môže stať každému. V časovom chvate a strese môže dôjsť k inak neospravedlniteľnému chybovaniu v príprave a následnej konzumácii raňajok. Našťastie máme na toaletách namiesto kľučiek dotykové čidlá. Inak by sa Vám poplatok za stláčanie kľučiek výrazne znásobil. Použitie čidla som predčasom na naliehanie istého seniorklubu vyňal zo súboru spoplatnených služieb. Pozrime sa ešte na použitie návlekov a iné bližšie nešpecifikované položky. Čo to nevidím? Vy ste si doniesli vlastné návleky?
B: Áno, to som sama štrikovala. Opáčte, aké sú kvalitné a pružné. Vydržia aj niekoľko rokov. Môžem Vás nimi zásobovať, ak by ste pristali.
D: Ukážte. Naozaj sú kvalitné. Pouvažujem nad Vašou ponukou. Použitie takýchto skvelých a odolných návlekov si však bude vyžadovať zvýšený poplatok od pacientov a percentá navyše pre Vás.
B: To áno.
D: A na to Vaše pichanie nad kolenom Vám predpíšem jednu svetovo uznávanú ružovú pilulku.
B: Ďakujem, pán doktor.




 
45
1
2

V kupé

septickdept / 26. Január 2015 / Báseň

Vošla do kupé
a ja som si ju nevšimol
Trocha nahnevane požiadala
aby som jej pomohol vyložiť tašku
Je to asi tak že žena si chlapa
vyberie ale ten ju musí chcieť
Bola sklamaná že ona taká pekná
a ja negalantný sa o ňu netrhám
Koľko chlapov ju chcelo ale ona ich nie
V Trenčíne vystúpili školáci a ostali sme sami
Ja som riešil moju rodinu Cigánov... politiku... Maďarov
a ona povedala:vy stále iba o tých cigánoch
Bola Maďarka opýtala sa ma či sa viac cítim záhorák
alebo viac Slovák....povedal som záhorák pretože to chcela počuť
A mňa ako berieš opýtala sa keď som stále ohováral
Ty si taká jemná pedagogička
Ktorým vlakom pojdeš naspať?
Keď sme sa lúčili zakvačil som sa prstami do jej prstov
Asi čakala viac
Vypýtal som si adresu a povedal:ako za mladých časov
Zakýval som jej ako stála v okne
Napísal som jej ale som si z nej robil srandu
že sa stretneme na Balatóne...koho to vidím?.....
Neodpísala čo som úplne chápal
Nedalo sa pre ňu rozhodnúť
Bol som ženatý

 
41
1
3

Volala ju mačka ty si taká hračka strapatá nohatá okatá-rozprávka

septickdept / 26. Január 2015 / Rôzne

Panička mala svojho kocúra veľmi rada. Vždy naňho volala:mačka. Ty si ako hračka. 
Strapatá, nohatá, okatá. Ale, keď jej niekedy ľudia ubližovali napodobnila ich a vyvŕ
šila sa na svojom kocúrovi. vedela byť poriadne nepríjemná. "Mačka! Chytím ťa do la
sa. Kocúr, zmizni odtiaľ z toho gauča. nebudem ťa ja zadarmo živiť i keď myši chytáš
choď do roboty!" Toto počúval kocúr stále častejšie. Jedného dńa sa kocúr nahneval
a šiel do sveta. Kocúr blúdil svetom nejaký čas až sa raz zastavil v jednom meste. Tu sa
ubytoval v jednom hostinci. Obživu si hľadal na neďalekom poli a čo mu zvýšilo pre
dal na trhu. By ste sa čudovali, ale myši šli na odbyt. Najčastejšie myši kupovala slúž
ka pre svojho kráľa. No nie perňho, ale pre jeho sokola. Král bol totiž vášnivým soko
liarom a rád poľoval. Kráľ si nevedel vynachváliť spoluprácu s kocúrom lebo v ten rok
nebolo veľa myší. Aj deti to potvrdili lebo minulý rok pochytali na poli kopec myší vy
soký azda meter. Zašuchotali paličkou v jednej diere a už sa myš pratala utiecť druhou
dierou, ktorá bola hneď vedľa. Ale tu už niektoré z detí čakalo s paličkou, ťuk po hlave
a myš putovala na hromadu. Kocúr bol častým hosťom kráľa. Ku kráľovi chodievala
jedna pekná mačka, ktorá sa kamarátila s kráľovou sestrou a kocúr zbadal, že jej nie 
je ľahostajný. Dozvedel sa od kráľovnej, že mačka pochádza z vysokých kruhov. Jej
otec bol veľký boháč. Zo začiatku o ňu neprejavoval záujem, ale keď mačkin záujem 
oňho neutíchal, povedal si, že už je načase sa pre nejakú rozhodnúť. Aj ona sa mu pá
čila. Raz ju pozval na piknik a odvtedy často sedávali spolu na kráľovej lúke za zám
kom. Stalo sa raz, že zase niesol kráľovi myši a už chcel vstúpiť do komnaty, keď za
čul:"Naše dievčatko ho má tak rado. Viem, že aj on ju má rád,ale sa neviem prečo nech
ce pre ňu rozhodnúť. Azda nevie, že my by sme neboli vobec proti."
    Kocúr vošiel a zaraz sa dovtípil o kom bola reč, keď zbadal peknú mačku vedľa tých
ktorí pred chvíľou tu rozprávali. Ale kocúr sa nechcel viazať a i keď sa s mačkou často
stretávali u kráľa nechcel viac sa stretávať za zámkom na lúke a mačka sa zato naňho
hnevala. Chvíľkami, keď jej prejavoval náklonosť jej povedal:"ty by si ma aj tak nech
cela. Určite máš niekoho iného."
    "Vtedy mu mačka povedala:"Čo si už ako hlúpy. Ja som rada, keď prídeš.
    Ale kocúr bol stále rovnaký a jedného dňa to mačku dožralo a povedala mu prísne:"vy
padni odtiaľto." Kocúr sa požaloval kráľovnej a tá mu povedala:"Čo ťa má čo ona od
tiaľto vyhadzovať. Si náš stály hosť."
    Kráľova dcéra chodila s jedným mladým bohatým pánom. Kocúr v ten deň priniesol
zase myši kráľovi a kráľ sa správal akosi inak. Vždy kocúra rád videl a považoval ho za
svojho priateľa a bol vďačný čo preňho robí, ale dnes sa okolo neho točil nejako  viac.
Napokon mu to kráľ povedal."Moju dcéru opustil ten jej bohatý pánko mladý. A ja som 
mu tak doveroval. Požičiaval som mu a aj dával veľa peňazí. Veď mal moju dcéru. Ty si
už postarší kocúr, ale nechcel by si moju dcéru za ženu? Viem, že nejdeš po peniazoch.
Keby tomu bolo tak dávno by si tú mačku peknú čo k nám chodievala. Vravel by si jej 
ako ju máš rád a vymámil by si od nej peniaze a ušiel. Ale ty si ju bohatú odmietol. Priz
nám sa ti. Nedal by som ti ju za ženu, keby si bol mladší a rovnako tak keby si bol chu
dobný ako teraz. Ale viem, že ty by si neopustil moju dcéru."
    Viac krát sa potom kocúr stretol s kráľovou dcérou a ona bola rada, že sa s ňou rozprá
va. Zabudla potom na svojho neverného manžela a kráľ mu bol zase povďačný. Ale krá
ľovi povedal, že on na ženenie nie je i keď sa mu jeho dcéra veľmi páči. A tak dal kráľ 
kocúrovi zapriahnuť voz a naložil naň truhlicu zlata a vypravil ho na cestu.
    Kocúr nechcel nič viac, iba žiť u paničky. Tá ho ale vítala, keď prišiel z kráľovským
sprievodom. Odvtedy už nikdy nepovedala:"Choď do roboty." Prečo by aj povedala, keď
teraz mohla aj ona skončiť v práci a venovať sa viac sebe a kocúrovi. Bola mu veľmi pov
ďačná.Vzala si kocúra na ruky a stále kocúra iba hladila a ten zmeravený od šťastia a pý
chy zase bol tým obyčajným kocúrom. Usmieval sa a zakláňal hlavu ešte viac, keď ho pa
nička škrabkala pod bradou. Pretáčal sa tri krát za sebou. Keď si nebol istý paničkinou
láskou začal priasť. Aj keď mohol žiť sám a kúpiť si dom radšej ostal u paničky. Sem tam
ulovil nejakú myš aby nevyšiel zo cvyku. Lísal sa a bil hlavou do paničkinej ruky aby dal
najavo, že už je hladný. Niekedy aportoval guľočku zkrkvaného papiera, ktorú mu hádza
la panička a niekedy ju nedoniesol a hral sa s ňou sám. Niekedy guľočku niesol paničke
ale na pól cesty sa zastavil a položil ju na zem. Chcel azda aby po ňu panička šla a hádza
la mu ju. Zamňaudžal a dožadoval sa, keď panička nechala guľočku guľočkou. Kocúr sa
vtedy vyvalil a vychutnával si ležanie na chrbáte.
    Kocúrovi sa preto do ženenia nechcelo lebo sa lepšie cítil medzi slobodnými ľuďmi. Pre
to lebo slobodní zmýšľajú detsky. Aj on si chcel zachovať dieťa v sebe. Aj panička bola slo
bodná. Na nej videl, že je stále dieťaťom. Tie jej nápady. Bola kreatívna tak detsky. Stále
chcela ísť do rozprávky. Snívala, že si zoberie princa. Chcela snívať, že spadne do zajačej
nory ako Alica. Táto fantázia by zmizla, keby sa panička vydala. Zahlušila by ju realita.
Jeje kreatívne detské myslenie by zmizlo a ona sa ho nechcela vzdať. Aj kocúr chcel radšej
snívať, že si zoberie princeznú. Tiež chcel mať stále nápady plné fantázie a to mohol mať
iba vtedy, keď sa neožení. A tak si tam spolu s paničkou žili plní kreatívných detských ná
padov. A panička vravela:"Pred dvadsiatimi rokmi som bola mladá cicnička. Ešte som ne
mala tridsať.
 
31
1
0
Jan
25

Lietanie

Adriana Šalachová / 25. Január 2015 / Aforizmus

                                                       Nikdy som nelietala ,
                                             

                                                                ale viem,

                                                           

                                                           že lietanie bolí . . .


                                                          . . . v prúseroch.


/ešte že sa ma to netýka/

 
73
5
4

Čiernobiela

Mauricio / 25. Január 2015 / Báseň
Ako telka bez signálu              Ako telka bez kanálu
zrní sa obloha                            nič sa v nej nedeje
zamrzol zvuk                              premávku zastavili
zamrzol obraz                            snehové záveje

Rieka je pokrytá                       Primŕza chodník
snehovou penou                      zábradlia, brány
jazero uspaté                             na strechu jak na kar
ľadovou nehou                         zlietavajú vrany

Ako na svadbe                          Ako na pohrebe
stromy sú odeté                       odeté v čiernom
do bielych šiat                          občas život ako zima
čo navrhol mráz                       javí sa nám čiernobielo.

 
66
5
3

Jotunheim

Miro / 25. Január 2015 / Báseň
Zo série  Sever
Ako ďaleká chladná
pulzujúca hviezda,
jediná na oceľovo-temnom nebi,
vzhliadaš na oceány a moria,
na planiny plné kamenia.

Nikde žiaden živý výhonok,
žiadna tráva, žiaden strom.
Všade iba čadičové jazerá,
žulové moria pretína zlom.

Tvoje slabé svetlo sa rinie
na tento svet bez krásy a malieb,
Aspoň sčasti vytrháva z temnôt
siluety skamenených obrov
v tieňoch kyklopských stavieb.

Svojím svetlom však
neprenikneš do jám a strží,
do priehlbín, kde sa noc množí.
Neprenikneš ani
na dno oceánov.
Tvoje svetlo sa odráža
na nehybnej zrkadlovej hladine.

Vodné masy
skrývajú nejedno tajomstvo.
Ak tu jestvuje život,
tak v zabudnutých
ukrytých priepastiach jedine,
kde obrovité, neopísateľné tvory
večným spánkom spia.

No raz sa prebudia,
a vylezú na povrch Jotunheimu -

- tvojej vyprahnutej duše.
 
43
3
2

Svartalfheim

Miro / 25. Január 2015 / Báseň
Zo série  Sever
Z hmlistých lesov
čnejú ostré kostené veže.
Nachádzaš sa v raji?
Ale kdeže!

Slnko svieti matne,
ako cez smolu,
lúče prenikajú ťažko
na skrvavenú zem dolu.

Biele prízraky
zatínajú svoje kosy
do živúceho mäsa.
Nárek utrápených duší,
Výkriky zúfalstva,
harmóniu bolesť dusí.

Prechádzaš pomaly
vyvraždenými dedinami,
tvoje čierne oči
chladné ako mrazivý diamant
pozerajú nezúčastnene,
na krvavé symboly.

Vojská temných alfov -
zosobnené zlo a krutosť,
agonické spevy,
beznádej, skon a márnosť,
nočné mory,
a genocída všetkého živého.

Bezbrehá nenávisť
tiahnúca sa celou ríšou...

...tvojho srdca prázdneho.
 
33
3
0
Jan
24

Dar 3

Adriana Šalachová / 24. Január 2015 / Báseň
Zo série  Dar
Tiaž v hrudi
úsudok hubí
oči aj v spánku vidia
um zmýva predstavy
čo by
ak by
keby
. . . prázdno
nečujný srdca nárek
ostáva ešte nocí pár.


 
39
7
0

Dáma

kaplanka / 24. Január 2015 / Miniatúra
Stáli v rade. Ako kedysi na banány. Vošiel, odkašľal si, trápne privítal pánov a dámy (asi si to pomýlil s plesom) vystrelil pravicou, „dovoľte aby som uviedol do funkcie novú pani riaditeľku....“, Rad sa zavlnil. Tí čo patrili do kategórie skôr oslovených by mohli sňať klobúk, ak by akýsi mali, zvyšok osadenstva označený ako dámy zatúžil po preradení hoc aj do kategórie súdružky. Vycerila zuby, aj keď dravosť už nebola na mieste. Áno všetci unisono pochopili, že dáma je tu len jedna. Dvakrát sa nebolo treba pýtať komu dala.
 
15
0
0

Problém ako systém

František Vlk / 24. Január 2015 / Úvaha
Problém ako pojem, môžeme vysvetliť ako určitú prekážku k dosiahnutiu cieľu, situáciu,
 ktorá narúša náš systém konania, stratetégie a núti nás ku kreatívnemu hľadaniu nových možností riešenia.
Problém však môžeme chápať aj ako celok, jav či systém, ktorý P.Hartl a H.Hartlová definujú: „ polemika o tom, či ku konkrétnej otázke, najmä psychologickej, pristupovať z anatomistického, alebo holistického hľadiska, teda či ide o konkrétny jav alebo integrovaný funkčný celok .“
( 2010, s. 443-444)1
Z liečebnopedagogického hľadiska, však vnímame porblém nielen ako nejakú skutočnosť, 
ale ako systém faktorov vplývajúcich na človeka.
Zmyslom tohto vnímania nie je riešiť čisto symptómy problému ale pomáhať hľadať, posilňovať stratégie človeka. Vychádzame teda zo vzťahu človek a problém.
Výsledkom je systematický proces pomoci človeku s problémom.
Z procesu pomoci človeku s problémom vyplýva, že samotný problém nie je len určitá okolnosť, 
ale hlavne systém podmienený niekoľkými faktormi vyplývajúci spojením mnohých okolnosti, ktoré človek prežil počas života do doby, kedy udalosť, či okolnosť sa stala pre ňeho problémom.
Ide o systém, pôsobiaci na celistvosť, komplexnosť bytia človeka,
na jeho bio-psycho-sociálnu spirituálnu jednotu.
Úloha pri pomoci človeku s problémom, nespočíva v metodických krokoch vytvorenia stratégií,
 ale hlavne v podpore jeho vnútornej integrity, stability, stratégií, ktorými sám dospeje k riešeniu
a zároveň si vybuduje vnútornú silu pre zvládanie ďalších prekážok.2
Ťažiskom, podstatou takejto pomoci je systematický interdisciplinárny prístup, ktorý na jednej strane podporuje, intervenuje, buduje a na druhej strane sa stáva prevenciou.
Výsledkom je nový zrelší a vyspelejší človek.

1Ďalej uvádzajú pojmy: Problém duša-telo, kde ide o vzťah medzi dúševným, telesným 
a materiálnym aspektom.
Problém psychofyzický, vyjadrujú vzťah medzi fyziologickými a psychickými procesmi človeka. Samotný problém definujú ako „ situácia, vyžadujúca si riešenie, ciel, ku ktorému sa iba len hľadajú cesty, na rozdiel od úlohy, ktorej cesty k splneniu sú už známe.“( 2010, s. 443)


2 Horňáková uvádza v knihe Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie, v časti Človek 
ako prijímateľ pomoci, že „ správanie a problémy človeka naráža na jeho komplexnosť a fakt,
 že skutočnosť iného môžeme poznať vždy len čiastočne.“preto musíme človeka s problémom chápať ako „ sebautvárajúce bytie, smerujúce k vlastnej integrite a naplneniu svojho individuálneho významu.“( 2007, s. 122 )




Použitá literatúra:
HARTL P., HARTLOVÁ H. 2010 . Velký psychologický slovník
Praha: Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5


HORŇÁKOVÁ M. 2007. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie
Bratislava: Občianske združenie sociálna práca, 2007. 164 s. ISBN 978-80-89185-28-3
 
20
1
0

Dračí poklad - rubínová ruža.

Dragonhawk / 24. Január 2015 / Báseň
Oči ako rubíny, cíti sa jak rumburak
malé vtáča zmorofovalo, už je z neho drak
lieta svetom, chrlí oheň
na ľudí – svojím úsmevom
zbavuje sa komplexov
cerí zuby predsudkom

prechádza sa svetom - letom
pod krídlami celá zem
lesy, lúky, ľudia – beton
hľadí na ňu z výšky

strácajú sa vo vetre
posledných útrap zvyšky
pohltený každý vnem
jej čistotou mníšky.

Zaľúbený drak, v očiach s plameňom
ovlažuje svoje pery, jej láskavým prameňom
váži si jej dary
hľadí na ňu z nadhľadom
vôňa, obraz, chuť aj zvuk
je pre neho pokladom

prechádza sa letom-svetom
každú noc aj každý deň
dáva možnosť všetkým ľuďom
vytrhnúť sa z rutiny

objaviť ten hlas
čo majú v sebe ukrytí
dáva voľbu opustiť
dní všednosti úkryty.

Zamyslený drak, plameň tleje v očiach
z hlasu mu znie únava, po prebdených nociach
zahltených v myšlienkach
o povahe bytia
o pôvode dobra, zla
o dôvode žitia

na potulkách svetom- letmo
vyskúšal už mnohé
či je zima a či leto
stále skúša nové

užíva si krásu sveta
dieťa v tele muža
skrz rubínové projektory
aj púpava je preňho ruža.
 
16
0
0
Literatúra Básne a poézia Poviedky Pravidlá pre používateľov
Angličtina online Ako sa naučiť plynule anglicky v rekordne krátkom čase
Literárny portál Slavonica @ 2006 - 2015